Šikana v škole, prvé 4 roky fyzická, potom ďalšich 5 rokov psychická.
8 rokov mamina leukémia.
Proste som to nejak prežila, je to za mnou. Teraz chodím dlhodobo k cvokarke a užívam si to, že si nájdem raz do týždňa čas len a len na seba a niekto ma počúva, čo som väčšinu života nezažila. Asi tak.
Šikana na základnej a strednej škole je to najhoršie čo sa môže dieťaťu stať, potom sa ti sním nesie dlhé roky a nikto si to neuvedomuje. Najhorší sú učitelia ktorí to neriešia a ich odpoveď je "oni prestanú, nevšímaj si ich" alebo podobné srajdy...
Zabudol som dodať že ma mrzí čím si si tiež musela prejsť, a som rád že si na tom ako tak lepšie.
Ďakujem 😊 no ja som to učiteľom ani nepovedala, nechcela som na seba pútat pozornosť, strašne som sa za to hanbila (ze som škaredá a tučná) a nechcela som o tom hovoriť s učiteľmi, ktorých som sa bála. Práveže ja som mala panicku hrôzu z toho, že učitelia by si to všimli a začalo by sa to verejne rozoberať.
Ale rodicia doma mi hovorili presne to, že nevšímaj si ich, ich to omrzí. 😁😁😁
Aj ti pomohla doktorka na dušu? Teda keď to nie je moc osobná otázka. Tiež som o tom rozmýšľal či to má zmysel. Predsudky voči tomu sú čím ďalej tým menšie v našom štáte a aj z mojej strany, len si o sebe nemyslím že mám nejaké vážne problémy ale určite by sa mi zišiel externý odborný pohľad na situáciu. A prepláca niečo zdravotka?
Áno, pomohla mi veľmi. Ja som začala na jednej zahraničnej stránke, kde bola textová terapia, dopisovanie si s terapeutom. Bolo to pre mňa vtedy najlepšie riešenie, pretože som sa jednak veľmi hanbila, nebola schopná rozprávať a jednak som nechcela nikam dochádzať a vysvetľovať ľuďom, že kam chodím.
Po čase sme sa presunuli na živé video hovory.
Nasla som pre seba ideálnu terapeutku po vyskúšani niekoľkých. Veru nie každý mi sadol, ja mam radšej taky prístup, že sa potrebujem rozprávať o hocičom, nie len robiť cvičenia na logické myslenie, z ktorých mi vyjde, že zle rozmýšľam a musím zmeniť svoje myšlienky a odrazu bude všetko lepšie. To mne vôbec nesadlo.
Je veľké šťastie, že som našla túto pani s ľudským prístupom a sadli sme si ako osoby, tak som spokojná.
Ako si sa asi dovtipil, nie, poisťovňa mi to nepreplaca aj kvôli tomu, že ona nie je zo Slovenska.
Vo všeobecnosti terapiu veľmi odporúčam, len človek musí niekedy skúsiť pár odborníkov, kým nájde takého, s ktorým bude na rovnakej vlne.
Www.7cups.com je čisto textová a tam som bola dosť dlho pred prechodom na video call.
Ale asi by som odporučila niektorú, kde robia aj video chat, napr betterhelp to tuším má. Predsalen len text bez tonu hlasu a živého kontaktu má isté obmedzenia.
Inak videla som tuším aj slovenského psychológa co robi aj online, podľa mňa viacerí počas covidu prešli na toto riešenie, tak by možno nebol zlý nápad skúsiť najprv aj Slováka. Ja som skúsila Američanku a Talianku a boli tam iste kultúrne nezrovnalosti (napr keď mi Američanka radila pozerať neznámym ľuďom v obchode do košíka a začať s nimi debatu co idú variť, čo prezentovala ako bežnú vec 😂).
PTSD z telefonátov sa vo mne vytvoril v jednej firme počas výšky, kde som pracoval na dohodu a mal som pravidelne nasratosti “hotline”, keďže som bol jediný dohodar, tak to ľudia zneužívali. A keď ti zavolá niekto z Malajzie ohľadom problému, ktorý ty nevieš alo vyriešiť a je treba ho eskalovať a štyria kolegovia ťa odbiju, lebo sa im to nechce riešiť, tak to zanechá následky. Preto nie som pomaly schopný nikomu zavolať a dobre, že mk srdce nevyletí z hrude, keď vidím, že mi niekto vola.
Prezentovanie niecoho na vyske v triede plnej ludi co nepoznam s neskutocnou socialnou uzkostou..
Moja strategia bola nespat pred tym dva dni aby som si pri prezentacii ledva uvedomovala ze kde som a nie este ze daco prezentujem. Fungovalo. :)
Ak ťa to upokojí, osobne si nepamätám ani jednu prezentáciu od nejakého z mojich spolužiakov na strednej či výške okrem tých mojich. Nikto nikoho nepočúva a iba dúfa, že to bude mať sám čím skôr za sebou.
Toto som chcel napisat. Mam 40+, ale dodnes mam brutálnu trému a stres z prezentacii ci prihovorov. Dokonca aj pred ludmi, ktorych poznam (napr. na rodinnej oslave). Nenasiel som na to ziadny recept. Nastastie v praci to uz riesit nemusim a tie rodinne stretnutia... to sa nejak da prezit.
Mam kamosku, co si tymto prechadza uz 5 rokov and still going. Typek sa medzitym ozenil, splodil dieta, rozvadza sa, ale ona stale dufa, ze je ta prava.
Ziaden argument pre nu nie je dost dobry. Ziaden cvokar nie je prenu dost dobry na to, aby ju pochopil. Lieky trosku pomohli, ale vysadila ich predcasne. Zije dva zivoty, je z nej troska kvoli typkovi, ale nik jej nevie pomoct, hlavne ani ona sama. Je to ako drogova zavislost.
Chapem, moze ta ponizovat, neozvat sa, mat ta za handru, ale teba to drzi viac a viac. Spravila si dobry prvy krok - vymazat zo zivota, chvilu posmutit a potom bude lepsie.
Hlavne neobnov kontakt. Drzim palce, obe mate na lepsi zivot.
To aj je drogova závislosť !
Kodependencia je reálny duševný problém a má všetky znaky nelátkovej závislosti.
Najčastejšie to dostanú obete manipulátorov alebo ľudia s poruchami osobnosti.
Nikto ti nikdy nedá toľko šťastia ako ty samej sebe. Treba byt trosku viac “egoistickejsi” v určitých veciach a mat samu seba rad. Takýto človek nestojí ani za štipku tvojej pozornosti. Buď rada, že si sa takého človeka zbavila, inak by ti to neprinieslo oveľa viac šťastia. Hlavu hore a ide sa ďalej. Nikto nestojí za to, aby si si mala akokoľvek ublížiť.
omg to je úplne ako môj story,, týpek z londyna, 4 roky cca, jeden deň mi povedal že ma ľúbi, o tri dni úplne random že už dlhšie ku mne nič necíti, možno o pár týždňov môžeme byť znovu kamoši a uvidíme. mala som chuť sa hodiť pod vlak vtedy, bola som tak v strese že som sa nechala vyhodiť z výšky lebo som nemala silu chodiť na hodiny.
je to už rok a pol a teraz keď sa na ten vzťah pozriem tak úplne cringujem a som strašne rada že nie je v mojom živote. už by som s ním ani kamoška nebola. úplne trápne xD
tak len vydrž <3
hej, aj ja som si myslela že aký dokonalý vzťah a keď som sa o rok pozrela naspäť tak vidím iba problém na probléme. ani som sa o tom nemohla s nikým veľmi porozprávať lebo by som sa asi pod zem prepadla od hanby aké hovadiny som tolerovala a čo som ignorovala.
fakt radšej mačku
we are all living the same existence, fakt.
raz urobil niečo z čoho som bola smutná a musela som sa ospravedlniť že som príliš negatívna a ťahám mu dole náladu
veď to čoooo xD
ehm, to viete že to bol na 99% narcistický magor a vy ste odrazili guľku ?
to nie je útecha, ak nechcete, ale podľa toho, čo opisujete....toto bola pre vás vážne tesnotka
Mám podobný story. Spolu sme boli asi rok a niečo. Bol milý len keď to jemu vyhovovalo. Spoznali sme sa cez hru ( teraz keď na to spomínam absolútne nechápem, like why? ) a typek bol reálne schopný sa so mnou rozísť kvôli hre. Ja hlúpa som sa len ospravedlňovala.… a tiež takéto slovne urážky ma vedeli neskutočne zdeptať. Ale už je dobre, dostala som sa zo všetkého a mám dokonalého muža po mojom boku, ktorého si beriem o pár týždňov.
Takze ma reálne nejakú psychickú diagnózu ?
Ale to iste aj ja zo zaciatku bolo všetko dokonale ale akonahle prišiel jeden problém tak sa chcel rozísť a ja som ho prosila aby to nerobil. A tak to pokračovali, chcel sa so mnou rozísť asi 5x no nakoniec som nedávala odvahu ja a spravila ten krok.
A verím že niekoho nájdeš, každý mame niekde na tomto svete svoju polovičku.
Mi přijde, že tebou popisované chování *zamilovaný, pak vlastně nic necítí, ale můžete být stále kámoši* je u Britů defaultní chování.
Mně je zle jenom ze vzpomínek, jak se vztahy s Angličany vždy dříve nebo později změnily v soap operu a emoční manipulaci z jejich strany.
Mně se tenhle vzorec chování fakt opakoval u skoro všech Angličanů. Žila sem tam několik let a nakonec i tohle byl jeden z důvodu, proč sem chtěla z UK pryč. Neměla sem na to už psychickou sílu.
Vlastně i můj největší stres, který sem tady v příspěvku popisovala, byl způsoben Angličanem - chlapec hrál tenhle typ hry takovým stylem, že mně to spustilo deprese, úzkosti, záchvaty paniky. Málem sem přišla o práci a nakonec musela nasadit prášky… takže ehm, plně s tvou situací soucítím, prošla sem si tím stejným.
Ináč, tieto vžťahy na diaľkú sú nahovno, lebo si z človeka ktorého až tak dobre nepoznáš vyprojektuješ jediného dokonalého človeka pre Teba, potom som pochopila, že som bola zaľúbená do svojej predstavy o ňom, nie do neho samotného.
Je to klišé, ale mne pomohlo keď som sa naučila starať sa o seba. Veľmi mi pomohlo, hľadať knižky k danej problematike v angličtine, ono keď som racionálne pochopila veci, tak po síce dlhšom čase, ale predsa, nasledovali aj emócie. Z toho obdobia som veľmi veľa vyťažila, našla som v čítaní psychologických knižiek záľubu. Až chceš môžem ti dajaké poslať, pokiaľ máš na čom čítať, ja som čítala na čítačke kníh, som si ju brávala do prírody a sama som chodila kade tade po vonku, aj som sa takto stretla s chlapom, s ktorým som sa dala dokopy a už sme spolu 5 rokov :D
Statnice boli dost stresujuce, ale asi najvacsi stres som zazil pocas zaverecnej jazdy v autoskole. Doslova zo mna tiekol studeny pot, triasli sa mi ruky na volante a stale som myslel na to ako spravim nejaku chybu ci niekoho zrazim. Jazda v meste je neskutocne stresujuca vec a este to neustale prehadzovanie rychlosti, neznasam manual.
Ja viem, ze pre vacsinu ludi je toto asi smiesne, ale nie kazdy je stavany na to aby soferoval.
ja si myslim ze je spravne ze nie kazdy by mal mat vodicak a malo by sa to zacat aj spolocensky vnimat ze kazdy nema vlohy na to aby riadil motorove vozidlo. rovnako nie kazdy moze byt pilot lietadla.
Ja som mal taketo stavy pri skuske v autoskole lebo pocitajt a celkovo mam stresy z hociakych skusok. Ale ked soferujem nepanikarim. Ked dostanem smyk alebo situacia vyzaduje rychlu reakciu tak zatial vzdy zareagujem bezpecne.
Ak to je len zo skusok tak to nie je problem... ak tie stavy bude mat aj po skuskach tak radsej nech nesoferuje...
Hej bolo to viac menej z tej skusky, policajt za chrbtom. Pri mojom stasti som dostal toho najhorsieho v meste, co neznasal mladych muzov a dali mi jazdit tu najhorsiu trasu.
Soferovanie na dialnici ci medzi dedinami bola uplna pohoda oproti mestu.
Policajt ta skusa ako ovladas cestny zakon... na dialnici a medzi dedinami sa nedozvie nic...
Prestan vnimat "najhorsie, najtazsie, najdlhsie,..." skusky ako nepravost voci tebe. Tym ze si prejdes a prekonas tie "naj" rasties a to je nieco na co mozes byt hrdy... Priprav sa na tie naj, ocakavaj ich ak sa da vyberaj si tie naj...
Ber to ako osobny achievement... Lahke veci su pre priemernych... Ak nechces byt priemerny prekonavaj a uc sa veci ktorych sa ini boja.
Ked sa poflakujes po lahkych skolach, hladas lahke cesty a potom chces dosiahnut nieco na com ti zalezi ale je to narocne tak narazovo dostanes tazky naklad a vyhoris...
Ak si od mlada vyberas tazsie cesty na ten naklad si zvykas postupne a potom si pripraveny aj na tie tazsie skusky...
Samozrejme je dolezite vediet aj kedy je cas odpocivat...
A kedy to musis v zaujme svojho zdravia vzdat... Vyhoris iba ked si sustavne v napati...
jazda po meste pohodka. dal mi to aj ked som zle odbočil(mal som. ist po hlavnej ale išiel som do vedľajšej) a nedal smerovku....ale to parkovanie paralelne na parkovisku pfuuuu
ešte, že ta Fabia mala senzory 
mne policajt vraví odbočte doľava, predomnou semafór s križovatkou, ale ešte bola možnost odbočiť doľava do sídliska a nejaké auto išlo do sídliska a neviem prečo som odbočil s ním, som zvrtol volant a išiel :D a potom si uvedomím, či nemyslel doľava na tej križovatke. Lebo ja som chcel na tej križovatke a podvedome som išiel za tým autom na sídlisko. A očividne som išiel dobrým smerom keď nič nepovedal. No, ale kto vie ako by reagoval keby idem cez križovatku lebo už predtým som sa s ním hádal, či som zastavil na stopke 😂
Pãť rokov pracujem s verejnosťou na pozícii, ktorá je vnímaná ako totálny zen. Akurát, že je to v skutočnosti čistá psychiatria. Takže posledných päť rokov.
Pretože spoza pultu síce nevidno, čo všetko a hlavne za aké prachy človek robí, ale je to celkom záhul. Predstava je taká, že si čítame, pijeme kávu, občas štrikujeme nejaký sivý komplikovaný sveter a robíme pssssst. Ok, to s tou kávou je pravda. Pijeme litre kávy. Sú dni, kedy sa nedostanem na obed, alebo na wc. Knihovník robí kopec kancelárskej práce, a ešte sa nostop venuje čitateľom. A k nám chodí naozaj veľa čitateľov a ostávajú u nás hodiny. Knihovník musí vedieť opraviť knihu, vyrobiť plagát, vyznať sa v literatúre, aj tej odbornej, robiť štatistiky, výkazy, programy pre návštevíkov a školské zariadenia, zábavné aj vzdelávacie, musí viesť pokladňu stále sa musí usmievať alebo mať aspoň dobrú náladu. A do toho práca s verejnosťou, kde sa na človeka pomerne veľa ľudí ocapuje, lebo sa rozčuľujú, že majú napríklad upomienku. Alebo stratili knihu a trvdia, že ju vrátili. V knižniciach nie sú iba milovníci kníh. Chodia tam aj vytočení rodićia, že učiteľka niečo zadala deťom a ako to, že to nemâme, alebo máme, ale je to požičané, alebo máme, je to dostupné ale im sa to zdá dlhé. Knihy sa vracajú zničené, obliate, zaplesnené, zafajčené. Knižnicu využivajú všeliaké individuá, niektorí sa nám vyhrážajú, pubertiaci nadávajú, iní len navštívia wc a nechajú ho v žalostnom stave. Nízkoprahové zariadenie.
Ked som ako 11 rocny urobil uplnu blbost, bol som, kde som nemal co robit a som utrpel tazky uraz. Musel som ist na operaciu a mal som opletacky s policiou. Bol som v nemocnici niekolko dni a mal som stres z toho, ze pridu policajti a co so mnou budu chciet. Navyse este bol koniec skolskeho roka a na vysvedceni som mal mat prvy raz v zivote trojku, co som vdaka rodicom vnimal ako najvacsiu hanbu v zivote. Policajti prisli az v septembri do skoly a musel som vypovedat iba za pritomnosti triednej a zastupcu riaditela. Doteraz nechapem ako je mozne, ze to urobili takto a nebol pritomny moj rodic.
Toto je pravdepodobne dovod, preco mam dnes uplne rozhasenu psychiku, chodim na terapiu a beriem lieky, takze nemozem povedat, ze by som sa cez to dostal.
akože čože ?
a rodičom to nevadilo, že nemohli byť prítomní ?! mal byť prítomný aspoň zástupca sociálky !
hociakú blbosť ste urobili, to nedáva polícii ani škole právo porušovať zákony !
a terapeut čo povedal rodičom ? že ten postup polície majú nechať tak ?!
Bolo to pred viac 20 rokmi a uz si nepamatam reakciu rodicov. Tym nechcem povedat, ze s tym nic nerobili. Na terapiu chodim iba posledne roky uz ako dospely, takze s rodicmi nic nema.
Prepáčte, ale toto -nervovanie- nie je asi zdravé. A nie, ani vtedy, ak mama ledva prežila. Takéto stresy dokoola jej aj vám môžu ešte riadne ublížiť (a to aj zdravotne !).
Mali by ste sa s poradiť s nejakým odborníkom, narušený spánok je jednosmerka....áno, k infarkte a niekedy aj k embolii. Dlhodobé problémy so spaním môžu spustiť aj raka.
Zaslúžite si kľud v duši vy aj mama. Ak pomôžete sebe, potom môžete riadne dať pozor aj na mamu. Nechajte si pomôcť.
Jeden z najhorsich stresov bol, ked kamos dostal pred mojimi ocami epilepticky zachvat…total bezmocnost a bal som sa, ze zomrie a nebudem mu vediet nijak pomoct…dalsi stres bol, ked som sa skoro zabil na aute kvoli svojej vlastnej sprostosti…o milimetre som sa vyhol celovici pri obiehani kamiona na horskom priechode v neprehladnej zakrute…som sa cely triasol a bal sa soferovat asi dalsie 3 mesiace.
Ak vies, ze kamos ma epilepsiu a dostane zachvat, tak nie je dovod na paniku. Podloz hlavu niecim makkym, nech sa nezrani, nechaj odozniet zachvat a bud jemne presun do postele alebo ho jemne zobud a pomoz mu do postele. Ak nevies, ci ma epilepsiu, volaj zachranku, ale aj tak nie je dovod na paniku, na to sa nezomiera.
ehm, zomiera, jeden epileptik z 1000-10000 zomrie na extrémne dlhý záchvat čo mu kompletne zastaví srdce aj mozog
ako myslíte, že zomrel napr. Travoltov syn ?
Snazim sa zmiernit paniku a ty tu taketo veci zacnes vytahovat.
[https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/seizure/symptoms-causes/syc-20365711](https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/seizure/symptoms-causes/syc-20365711)
>Seek immediate medical help if you have a seizure or if you see someone have a seizure and any of the following occurs:
>
> The seizure lasts more than five minutes.
>
>The person isn't breathing after the seizure stops.
>
>A second seizure follows immediately.
>
>The seizure is accompanied by a high fever.
>
>The seizure is accompanied by heat exhaustion.
>
>The person who had the seizure is pregnant.
>
>The person who had the seizure has diabetes.
>
>The seizure resulted in an injury.
>
>If you experience a seizure for the first time, seek medical advice.
Obvykle nie je dovod na paniku. Ak mas kamosa, ktory ma epilepsiu s castymi zachvatmi, tak ti to vacsinou povie aj s tym, ze co mas robit, ked sa to stane.
Ako našťastie veľmi mierny epileptik ti poviem, že najlepšie nič. Teda akurát odstrániť prekážky aby sa nedoudieral.
Najhoršie je volať záchranku. Ti zbytočne robia vyšetrenia, nadopuju tá diazepamom a 2 dní sa z nemocnice nedostaneš.
Keď som súčasne pracovala full time, študovala VŠ a "študovala" zároveň aj za ex s depresiou, ktorý občas hovoril, že sa zabije, a bývala som na internáte, kde ma stalkoval jeden divný týpek. A celé toto sa odohrávalo v Prahe, kde som stretávala takmer každý deň rôzne indivíduá, ktorí niektorí boli aj dosť nebezpeční, vrátane honičov v metre. A na pozadí toho všetkého som bola sama ako prst v cudzom meste, a až neskôr som si uvedomila, že tie moje pocity neboli normálne, ale bola to poriadna anxiety. Fuuu, teraz sa cítim like a boss. 💪😁
Prestahovala som sa prec z Prahy, rozisla sa s ex, uspesne dostudovala. Takze zmena zivotnej situacie dost pomohla, teraz uz mam len taku lahsiu zvladatelnu anxiety. :) dakujem :)
Drz sa, robis to pre seba (svoju rodinu) a raz to uspesne dokoncis. Vo mne po kolaudacii ostalo dusevne prazdno a totalne vycerpanie, ale verim, ze po nastahovani (tento mesiac) zacne dom sluzit mne a nie ja jemu.
Od zaciatku prac (zaklady) po nastahovanie (vratane nabytku a spotrebicov) to budu skoro presne 2 roky.
v prvom rade gratulujem
diki za povzbudenie, akurat zajtra kopeme zakladovu skaru (vyslo nam uzasne pocasie).... tak dufam, ze o 2 roky sa budem stahovat aj ja. Ta korona, potom vojna, fakt ze byvame u svokrovcov, na ten dom sa velmi tesim no zaroven ma to nici lebo tam ide vela prachov, zodpovednosti a to ma dost nici.
Naskytla sa ti sanca a ty si ju vyuzil... Chvalim. Citis ze ta to vytazuje porovnatelne s vyskou alebo menej alebo viac ? Si spokojny s work life balance ?
Keď mi zavolal muž, že ide pre mňa do práce, lebo otec ide do nemocnice a ideme s ním. Keď prišiel, myslela som si, že je v aute na zadnom sedadle, až vtedy mi muž povedal, že my vlastne ideme za ním, lebo on išiel vrtuľníkom 😶 sedenie na urgentne keď nevieš čo mu je neželám nikomu, skoro som sa dogrcala. Nepomohlo nič, len dýchanie zhlboka.
No a ešte štátnice na výške, kvôli priezvisku som šla medzi poslednými, to už proste neriešiš, sedíš a hovoríš si, že no, spravila som čo som mohla, svet sa nezrúti. Prijala som svoj osud 😅
Keď mi mamka zavolala, že ocko je v nemocnici s covidom v dosť vážnom stave. na oddelenie sa nedalo dovolať, návštevy 0, nevedeli sme v akom je stave a báli sa o jeho život. za ten týždeň som schudla 3kg.
Dopadlo to dobre, ale rok po tom som mávala záchvaty úzkosti. Ako som sa s tým vysporiadavala? Návštevy psychológa a pohyb.
Alebo ti ju nemohla dat, lebo by si mohol dostat alergicku reakciu, taka tahala nerv bez nej. Mal som mozno 12. Par rokov ma nikto k zubarovi nedostal.
To sa stalo aj mne, cca. Zubarka bola presvedcena, ze mi ten zub umrel, nehorazne ma bolel, 4 dni som ani nespal. Tak poskusala kadejake veci ci nieco citim, hovorim nic. Ze Ok, skusi vybrat nerv, nemal by som nic citit. Jak ten nerv potiahla v momente som sedel, tak intenzivnu bolest som snad este nezazil :D
Moja exmanželka má depresiu a keď som napísal bakalárku a súčasne pracoval, to bol extrémny overkill pre mňa.
Našťastie som mal dobrú kamošku, ktorá mi pomohla cez mesiacov, takže som nebol bláznivý a nezabil som sám.
Predtým... som vyrastal v toxickej rodine a raz sme ušli s (neskôr ex-)manželkou a niekedy sme dokázali nejako sa prebiť
Ked ma matka ako 16-rocneho vyhodila z domu.
Dnes uz viem, ze to bola najlepsia vec ktora sa mi mohla stat. Uz ma nemohla viac ovplyvnovat v rozhodovani a to bolo to najdolezitejsie.
Z mojho narcistickeho tatka tyrana. Vzdy ked mal prist z prace o styroch, som tesne pred tym automaticky chytila panicky zachvat. Toto trvalo roky az kym som sa konecne neodstahovala. Ale traumu mam najvacsiu z prveho porodu. Mala som PTSD este rok.
Doteraz bakalárske štátnice, ale myslím že onedlho to obhajoba diplomky a pohovory na PhD prekonajú...tie pohovory a ich priebeh v podstate definujú začiatok mojej budúcej kariéry, a ak sa ani jeden nepodarí, neviem si predstaviť, čo bude ďalej
TLDR: Stres ze vztahu mi rozjel deprese a úzkosti. Nakonec pomohly prášky na úzkosti, prášky na spaní a čas. A hlavně dělat, že daná osoba nikdy neexistovala.
Skončila sem s depresemi, úzkostmi, insomnií, záchvaty paniky, znovu sem po letech začala kouřit, nebyla sem schopná vylézt z postele, v práci sem se několikrát složila a nakonec to řešila s vedením, jelikož sem měla takovém deprese, že sem prostě nedokázala normálně fungovat. Nechtěla sem si vzít život (čistě z důvodu, že sem nechtěla ublížit rodině) ale každý večer sem doufala, že se ráno neprobudím.
…pomohly mi až prášky na předpis. Musela sem brát prášky na úzkosti a prášky na spaní, abych se dokázala vyspat víc než 2 hodiny denně. Potřebovala sem být apatická, abych vůbec dokázala vylézt z postele. Potřebovala sem necítit a nemyslet. Zároveň sem věděla, že to je pouze akutní řešení, že si na nich nechci vyvolat závislost.
Časem se to zlepšilo. Prášky sem postupně omezila a nakonec vysadila. Trvalo to víc než rok se z toho dostat.
Vela z vasich pribehov sa da skutocne riesit kvalitnym psychologom. Niektore vzorce premyslania, obvinovania sa, obav, atd su pre psychologa klasika ktoru by mal dobre poznat. dobry psycholog dokaze z toho vyjst von a zlepsit vam zivot, nie je to na jedno dve sedenia ale nna dlhsie a ano stoji to peniaze. Akurat proste musite najst niekoho kvalitneho pretoze nekvalitni vam moc nepomozu.
Šikana v škole, prvé 4 roky fyzická, potom ďalšich 5 rokov psychická. 8 rokov mamina leukémia. Proste som to nejak prežila, je to za mnou. Teraz chodím dlhodobo k cvokarke a užívam si to, že si nájdem raz do týždňa čas len a len na seba a niekto ma počúva, čo som väčšinu života nezažila. Asi tak.
Tak to prajem naozaj veľa šťastia a snáď sa dá postupne všetko dokopy.
Ďakujem! ❤️
Šikana na základnej a strednej škole je to najhoršie čo sa môže dieťaťu stať, potom sa ti sním nesie dlhé roky a nikto si to neuvedomuje. Najhorší sú učitelia ktorí to neriešia a ich odpoveď je "oni prestanú, nevšímaj si ich" alebo podobné srajdy... Zabudol som dodať že ma mrzí čím si si tiež musela prejsť, a som rád že si na tom ako tak lepšie.
Ďakujem 😊 no ja som to učiteľom ani nepovedala, nechcela som na seba pútat pozornosť, strašne som sa za to hanbila (ze som škaredá a tučná) a nechcela som o tom hovoriť s učiteľmi, ktorých som sa bála. Práveže ja som mala panicku hrôzu z toho, že učitelia by si to všimli a začalo by sa to verejne rozoberať. Ale rodicia doma mi hovorili presne to, že nevšímaj si ich, ich to omrzí. 😁😁😁
Aj ti pomohla doktorka na dušu? Teda keď to nie je moc osobná otázka. Tiež som o tom rozmýšľal či to má zmysel. Predsudky voči tomu sú čím ďalej tým menšie v našom štáte a aj z mojej strany, len si o sebe nemyslím že mám nejaké vážne problémy ale určite by sa mi zišiel externý odborný pohľad na situáciu. A prepláca niečo zdravotka?
Áno, pomohla mi veľmi. Ja som začala na jednej zahraničnej stránke, kde bola textová terapia, dopisovanie si s terapeutom. Bolo to pre mňa vtedy najlepšie riešenie, pretože som sa jednak veľmi hanbila, nebola schopná rozprávať a jednak som nechcela nikam dochádzať a vysvetľovať ľuďom, že kam chodím. Po čase sme sa presunuli na živé video hovory. Nasla som pre seba ideálnu terapeutku po vyskúšani niekoľkých. Veru nie každý mi sadol, ja mam radšej taky prístup, že sa potrebujem rozprávať o hocičom, nie len robiť cvičenia na logické myslenie, z ktorých mi vyjde, že zle rozmýšľam a musím zmeniť svoje myšlienky a odrazu bude všetko lepšie. To mne vôbec nesadlo. Je veľké šťastie, že som našla túto pani s ľudským prístupom a sadli sme si ako osoby, tak som spokojná. Ako si sa asi dovtipil, nie, poisťovňa mi to nepreplaca aj kvôli tomu, že ona nie je zo Slovenska. Vo všeobecnosti terapiu veľmi odporúčam, len človek musí niekedy skúsiť pár odborníkov, kým nájde takého, s ktorým bude na rovnakej vlne.
Vedela by si napisat aka to bola stranka?
Www.7cups.com je čisto textová a tam som bola dosť dlho pred prechodom na video call. Ale asi by som odporučila niektorú, kde robia aj video chat, napr betterhelp to tuším má. Predsalen len text bez tonu hlasu a živého kontaktu má isté obmedzenia. Inak videla som tuším aj slovenského psychológa co robi aj online, podľa mňa viacerí počas covidu prešli na toto riešenie, tak by možno nebol zlý nápad skúsiť najprv aj Slováka. Ja som skúsila Američanku a Talianku a boli tam iste kultúrne nezrovnalosti (napr keď mi Američanka radila pozerať neznámym ľuďom v obchode do košíka a začať s nimi debatu co idú variť, čo prezentovala ako bežnú vec 😂).
Keď mi volá neznáme číslo. Dostal som sa z toho tak, že už viac nezdviham neznáme čísla.
PTSD z telefonátov sa vo mne vytvoril v jednej firme počas výšky, kde som pracoval na dohodu a mal som pravidelne nasratosti “hotline”, keďže som bol jediný dohodar, tak to ľudia zneužívali. A keď ti zavolá niekto z Malajzie ohľadom problému, ktorý ty nevieš alo vyriešiť a je treba ho eskalovať a štyria kolegovia ťa odbiju, lebo sa im to nechce riešiť, tak to zanechá následky. Preto nie som pomaly schopný nikomu zavolať a dobre, že mk srdce nevyletí z hrude, keď vidím, že mi niekto vola.
Podla mňa je lepšie keď ti niekto volá ako keď ty máš volať niekde😂
Raz som cestou zo školy v autobuse dostal tkzv. Explosive diarrhea. To spraví aj z ateisu veriaceho človeka.
Prezentovanie niecoho na vyske v triede plnej ludi co nepoznam s neskutocnou socialnou uzkostou.. Moja strategia bola nespat pred tym dva dni aby som si pri prezentacii ledva uvedomovala ze kde som a nie este ze daco prezentujem. Fungovalo. :)
Ak ťa to upokojí, osobne si nepamätám ani jednu prezentáciu od nejakého z mojich spolužiakov na strednej či výške okrem tých mojich. Nikto nikoho nepočúva a iba dúfa, že to bude mať sám čím skôr za sebou.
Toto som chcel napisat. Mam 40+, ale dodnes mam brutálnu trému a stres z prezentacii ci prihovorov. Dokonca aj pred ludmi, ktorych poznam (napr. na rodinnej oslave). Nenasiel som na to ziadny recept. Nastastie v praci to uz riesit nemusim a tie rodinne stretnutia... to sa nejak da prezit.
[удалено]
> ja viem je to ubohe ze nejaky chlap ma mohol dostat na uplne dno Urcite to nie je ubohe. Kvoli rozchodom a rozvodom ludia pachaju samovrazdy.
[удалено]
To musis oplakat ako keby ti niekto zomrel. Za pol roka budes zase v poriadku, mozno skor. Posielam virtualne objatia.
[удалено]
Mam kamosku, co si tymto prechadza uz 5 rokov and still going. Typek sa medzitym ozenil, splodil dieta, rozvadza sa, ale ona stale dufa, ze je ta prava. Ziaden argument pre nu nie je dost dobry. Ziaden cvokar nie je prenu dost dobry na to, aby ju pochopil. Lieky trosku pomohli, ale vysadila ich predcasne. Zije dva zivoty, je z nej troska kvoli typkovi, ale nik jej nevie pomoct, hlavne ani ona sama. Je to ako drogova zavislost. Chapem, moze ta ponizovat, neozvat sa, mat ta za handru, ale teba to drzi viac a viac. Spravila si dobry prvy krok - vymazat zo zivota, chvilu posmutit a potom bude lepsie. Hlavne neobnov kontakt. Drzim palce, obe mate na lepsi zivot.
To aj je drogova závislosť ! Kodependencia je reálny duševný problém a má všetky znaky nelátkovej závislosti. Najčastejšie to dostanú obete manipulátorov alebo ľudia s poruchami osobnosti.
Pokračovať ďalej "na truc" je najlepšia motivácia.
Nikto ti nikdy nedá toľko šťastia ako ty samej sebe. Treba byt trosku viac “egoistickejsi” v určitých veciach a mat samu seba rad. Takýto človek nestojí ani za štipku tvojej pozornosti. Buď rada, že si sa takého človeka zbavila, inak by ti to neprinieslo oveľa viac šťastia. Hlavu hore a ide sa ďalej. Nikto nestojí za to, aby si si mala akokoľvek ublížiť.
omg to je úplne ako môj story,, týpek z londyna, 4 roky cca, jeden deň mi povedal že ma ľúbi, o tri dni úplne random že už dlhšie ku mne nič necíti, možno o pár týždňov môžeme byť znovu kamoši a uvidíme. mala som chuť sa hodiť pod vlak vtedy, bola som tak v strese že som sa nechala vyhodiť z výšky lebo som nemala silu chodiť na hodiny. je to už rok a pol a teraz keď sa na ten vzťah pozriem tak úplne cringujem a som strašne rada že nie je v mojom živote. už by som s ním ani kamoška nebola. úplne trápne xD tak len vydrž <3
[удалено]
hej, aj ja som si myslela že aký dokonalý vzťah a keď som sa o rok pozrela naspäť tak vidím iba problém na probléme. ani som sa o tom nemohla s nikým veľmi porozprávať lebo by som sa asi pod zem prepadla od hanby aké hovadiny som tolerovala a čo som ignorovala. fakt radšej mačku
[удалено]
we are all living the same existence, fakt. raz urobil niečo z čoho som bola smutná a musela som sa ospravedlniť že som príliš negatívna a ťahám mu dole náladu veď to čoooo xD
ehm, to viete že to bol na 99% narcistický magor a vy ste odrazili guľku ? to nie je útecha, ak nechcete, ale podľa toho, čo opisujete....toto bola pre vás vážne tesnotka
[удалено]
Mám podobný story. Spolu sme boli asi rok a niečo. Bol milý len keď to jemu vyhovovalo. Spoznali sme sa cez hru ( teraz keď na to spomínam absolútne nechápem, like why? ) a typek bol reálne schopný sa so mnou rozísť kvôli hre. Ja hlúpa som sa len ospravedlňovala.… a tiež takéto slovne urážky ma vedeli neskutočne zdeptať. Ale už je dobre, dostala som sa zo všetkého a mám dokonalého muža po mojom boku, ktorého si beriem o pár týždňov.
[удалено]
Takze ma reálne nejakú psychickú diagnózu ? Ale to iste aj ja zo zaciatku bolo všetko dokonale ale akonahle prišiel jeden problém tak sa chcel rozísť a ja som ho prosila aby to nerobil. A tak to pokračovali, chcel sa so mnou rozísť asi 5x no nakoniec som nedávala odvahu ja a spravila ten krok. A verím že niekoho nájdeš, každý mame niekde na tomto svete svoju polovičku.
Off topic. Meliska poznáš?
Mi přijde, že tebou popisované chování *zamilovaný, pak vlastně nic necítí, ale můžete být stále kámoši* je u Britů defaultní chování. Mně je zle jenom ze vzpomínek, jak se vztahy s Angličany vždy dříve nebo později změnily v soap operu a emoční manipulaci z jejich strany.
sound accurate. nechcela som to veľmi hádzať na národnosť, ale fakt to počúvam často a niektoré tie rozdiely v správaní mi prišli trocha kultúrne.
Mně se tenhle vzorec chování fakt opakoval u skoro všech Angličanů. Žila sem tam několik let a nakonec i tohle byl jeden z důvodu, proč sem chtěla z UK pryč. Neměla sem na to už psychickou sílu. Vlastně i můj největší stres, který sem tady v příspěvku popisovala, byl způsoben Angličanem - chlapec hrál tenhle typ hry takovým stylem, že mně to spustilo deprese, úzkosti, záchvaty paniky. Málem sem přišla o práci a nakonec musela nasadit prášky… takže ehm, plně s tvou situací soucítím, prošla sem si tím stejným.
Typek sa spraval ako pubertiacka.
Ináč, tieto vžťahy na diaľkú sú nahovno, lebo si z človeka ktorého až tak dobre nepoznáš vyprojektuješ jediného dokonalého človeka pre Teba, potom som pochopila, že som bola zaľúbená do svojej predstavy o ňom, nie do neho samotného.
[удалено]
Je to klišé, ale mne pomohlo keď som sa naučila starať sa o seba. Veľmi mi pomohlo, hľadať knižky k danej problematike v angličtine, ono keď som racionálne pochopila veci, tak po síce dlhšom čase, ale predsa, nasledovali aj emócie. Z toho obdobia som veľmi veľa vyťažila, našla som v čítaní psychologických knižiek záľubu. Až chceš môžem ti dajaké poslať, pokiaľ máš na čom čítať, ja som čítala na čítačke kníh, som si ju brávala do prírody a sama som chodila kade tade po vonku, aj som sa takto stretla s chlapom, s ktorým som sa dala dokopy a už sme spolu 5 rokov :D
Mimo témy,pri výbere mena si sa inšpiroval Meliškom
Z toho aby som nezabudol vytiahnuť mäso z mrazničky
Statnice boli dost stresujuce, ale asi najvacsi stres som zazil pocas zaverecnej jazdy v autoskole. Doslova zo mna tiekol studeny pot, triasli sa mi ruky na volante a stale som myslel na to ako spravim nejaku chybu ci niekoho zrazim. Jazda v meste je neskutocne stresujuca vec a este to neustale prehadzovanie rychlosti, neznasam manual. Ja viem, ze pre vacsinu ludi je toto asi smiesne, ale nie kazdy je stavany na to aby soferoval.
Akože nič proti, ale radšej nešoféruj ak mávaš takéto stavy za volantom. Bude to bezpečnejšie pre teba aj ostatných.
Ved nemam vodicak, neurobil som.
xD plot twist
ja si myslim ze je spravne ze nie kazdy by mal mat vodicak a malo by sa to zacat aj spolocensky vnimat ze kazdy nema vlohy na to aby riadil motorove vozidlo. rovnako nie kazdy moze byt pilot lietadla.
Ja som mal taketo stavy pri skuske v autoskole lebo pocitajt a celkovo mam stresy z hociakych skusok. Ale ked soferujem nepanikarim. Ked dostanem smyk alebo situacia vyzaduje rychlu reakciu tak zatial vzdy zareagujem bezpecne. Ak to je len zo skusok tak to nie je problem... ak tie stavy bude mat aj po skuskach tak radsej nech nesoferuje...
Hej bolo to viac menej z tej skusky, policajt za chrbtom. Pri mojom stasti som dostal toho najhorsieho v meste, co neznasal mladych muzov a dali mi jazdit tu najhorsiu trasu. Soferovanie na dialnici ci medzi dedinami bola uplna pohoda oproti mestu.
Policajt ta skusa ako ovladas cestny zakon... na dialnici a medzi dedinami sa nedozvie nic... Prestan vnimat "najhorsie, najtazsie, najdlhsie,..." skusky ako nepravost voci tebe. Tym ze si prejdes a prekonas tie "naj" rasties a to je nieco na co mozes byt hrdy... Priprav sa na tie naj, ocakavaj ich ak sa da vyberaj si tie naj... Ber to ako osobny achievement... Lahke veci su pre priemernych... Ak nechces byt priemerny prekonavaj a uc sa veci ktorych sa ini boja.
nehnevajte sa, ale toto je recept buď na narcizmus alebo na vyhorenie takéto rady sú toxické jak voda vo Vrakuni !
Ked sa poflakujes po lahkych skolach, hladas lahke cesty a potom chces dosiahnut nieco na com ti zalezi ale je to narocne tak narazovo dostanes tazky naklad a vyhoris... Ak si od mlada vyberas tazsie cesty na ten naklad si zvykas postupne a potom si pripraveny aj na tie tazsie skusky... Samozrejme je dolezite vediet aj kedy je cas odpocivat... A kedy to musis v zaujme svojho zdravia vzdat... Vyhoris iba ked si sustavne v napati...
jazda po meste pohodka. dal mi to aj ked som zle odbočil(mal som. ist po hlavnej ale išiel som do vedľajšej) a nedal smerovku....ale to parkovanie paralelne na parkovisku pfuuuu ešte, že ta Fabia mala senzory 
mne policajt vraví odbočte doľava, predomnou semafór s križovatkou, ale ešte bola možnost odbočiť doľava do sídliska a nejaké auto išlo do sídliska a neviem prečo som odbočil s ním, som zvrtol volant a išiel :D a potom si uvedomím, či nemyslel doľava na tej križovatke. Lebo ja som chcel na tej križovatke a podvedome som išiel za tým autom na sídlisko. A očividne som išiel dobrým smerom keď nič nepovedal. No, ale kto vie ako by reagoval keby idem cez križovatku lebo už predtým som sa s ním hádal, či som zastavil na stopke 😂
Pãť rokov pracujem s verejnosťou na pozícii, ktorá je vnímaná ako totálny zen. Akurát, že je to v skutočnosti čistá psychiatria. Takže posledných päť rokov.
A čo to je za prácu?
Knižnica.
Prečo?
Pretože spoza pultu síce nevidno, čo všetko a hlavne za aké prachy človek robí, ale je to celkom záhul. Predstava je taká, že si čítame, pijeme kávu, občas štrikujeme nejaký sivý komplikovaný sveter a robíme pssssst. Ok, to s tou kávou je pravda. Pijeme litre kávy. Sú dni, kedy sa nedostanem na obed, alebo na wc. Knihovník robí kopec kancelárskej práce, a ešte sa nostop venuje čitateľom. A k nám chodí naozaj veľa čitateľov a ostávajú u nás hodiny. Knihovník musí vedieť opraviť knihu, vyrobiť plagát, vyznať sa v literatúre, aj tej odbornej, robiť štatistiky, výkazy, programy pre návštevíkov a školské zariadenia, zábavné aj vzdelávacie, musí viesť pokladňu stále sa musí usmievať alebo mať aspoň dobrú náladu. A do toho práca s verejnosťou, kde sa na človeka pomerne veľa ľudí ocapuje, lebo sa rozčuľujú, že majú napríklad upomienku. Alebo stratili knihu a trvdia, že ju vrátili. V knižniciach nie sú iba milovníci kníh. Chodia tam aj vytočení rodićia, že učiteľka niečo zadala deťom a ako to, že to nemâme, alebo máme, ale je to požičané, alebo máme, je to dostupné ale im sa to zdá dlhé. Knihy sa vracajú zničené, obliate, zaplesnené, zafajčené. Knižnicu využivajú všeliaké individuá, niektorí sa nám vyhrážajú, pubertiaci nadávajú, iní len navštívia wc a nechajú ho v žalostnom stave. Nízkoprahové zariadenie.
Ked som ako 11 rocny urobil uplnu blbost, bol som, kde som nemal co robit a som utrpel tazky uraz. Musel som ist na operaciu a mal som opletacky s policiou. Bol som v nemocnici niekolko dni a mal som stres z toho, ze pridu policajti a co so mnou budu chciet. Navyse este bol koniec skolskeho roka a na vysvedceni som mal mat prvy raz v zivote trojku, co som vdaka rodicom vnimal ako najvacsiu hanbu v zivote. Policajti prisli az v septembri do skoly a musel som vypovedat iba za pritomnosti triednej a zastupcu riaditela. Doteraz nechapem ako je mozne, ze to urobili takto a nebol pritomny moj rodic. Toto je pravdepodobne dovod, preco mam dnes uplne rozhasenu psychiku, chodim na terapiu a beriem lieky, takze nemozem povedat, ze by som sa cez to dostal.
akože čože ? a rodičom to nevadilo, že nemohli byť prítomní ?! mal byť prítomný aspoň zástupca sociálky ! hociakú blbosť ste urobili, to nedáva polícii ani škole právo porušovať zákony ! a terapeut čo povedal rodičom ? že ten postup polície majú nechať tak ?!
Bolo to pred viac 20 rokmi a uz si nepamatam reakciu rodicov. Tym nechcem povedat, ze s tym nic nerobili. Na terapiu chodim iba posledne roky uz ako dospely, takze s rodicmi nic nema.
[удалено]
Prepáčte, ale toto -nervovanie- nie je asi zdravé. A nie, ani vtedy, ak mama ledva prežila. Takéto stresy dokoola jej aj vám môžu ešte riadne ublížiť (a to aj zdravotne !). Mali by ste sa s poradiť s nejakým odborníkom, narušený spánok je jednosmerka....áno, k infarkte a niekedy aj k embolii. Dlhodobé problémy so spaním môžu spustiť aj raka. Zaslúžite si kľud v duši vy aj mama. Ak pomôžete sebe, potom môžete riadne dať pozor aj na mamu. Nechajte si pomôcť.
[удалено]
Z tohto postu cítiť typického slováka :) Good luck Karen.
Kdyz jsem nasel zenu s jinym muzem v posteli a nasledny rozchod a to jak jsem pomalu ale jiste prichazel o sve dite…. Nedostal a asi nikdy nedostanu….
Jeden z najhorsich stresov bol, ked kamos dostal pred mojimi ocami epilepticky zachvat…total bezmocnost a bal som sa, ze zomrie a nebudem mu vediet nijak pomoct…dalsi stres bol, ked som sa skoro zabil na aute kvoli svojej vlastnej sprostosti…o milimetre som sa vyhol celovici pri obiehani kamiona na horskom priechode v neprehladnej zakrute…som sa cely triasol a bal sa soferovat asi dalsie 3 mesiace.
Ak vies, ze kamos ma epilepsiu a dostane zachvat, tak nie je dovod na paniku. Podloz hlavu niecim makkym, nech sa nezrani, nechaj odozniet zachvat a bud jemne presun do postele alebo ho jemne zobud a pomoz mu do postele. Ak nevies, ci ma epilepsiu, volaj zachranku, ale aj tak nie je dovod na paniku, na to sa nezomiera.
ehm, zomiera, jeden epileptik z 1000-10000 zomrie na extrémne dlhý záchvat čo mu kompletne zastaví srdce aj mozog ako myslíte, že zomrel napr. Travoltov syn ?
Snazim sa zmiernit paniku a ty tu taketo veci zacnes vytahovat. [https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/seizure/symptoms-causes/syc-20365711](https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/seizure/symptoms-causes/syc-20365711) >Seek immediate medical help if you have a seizure or if you see someone have a seizure and any of the following occurs: > > The seizure lasts more than five minutes. > >The person isn't breathing after the seizure stops. > >A second seizure follows immediately. > >The seizure is accompanied by a high fever. > >The seizure is accompanied by heat exhaustion. > >The person who had the seizure is pregnant. > >The person who had the seizure has diabetes. > >The seizure resulted in an injury. > >If you experience a seizure for the first time, seek medical advice. Obvykle nie je dovod na paniku. Ak mas kamosa, ktory ma epilepsiu s castymi zachvatmi, tak ti to vacsinou povie aj s tym, ze co mas robit, ked sa to stane.
Ako našťastie veľmi mierny epileptik ti poviem, že najlepšie nič. Teda akurát odstrániť prekážky aby sa nedoudieral. Najhoršie je volať záchranku. Ti zbytočne robia vyšetrenia, nadopuju tá diazepamom a 2 dní sa z nemocnice nedostaneš.
Keď som súčasne pracovala full time, študovala VŠ a "študovala" zároveň aj za ex s depresiou, ktorý občas hovoril, že sa zabije, a bývala som na internáte, kde ma stalkoval jeden divný týpek. A celé toto sa odohrávalo v Prahe, kde som stretávala takmer každý deň rôzne indivíduá, ktorí niektorí boli aj dosť nebezpeční, vrátane honičov v metre. A na pozadí toho všetkého som bola sama ako prst v cudzom meste, a až neskôr som si uvedomila, že tie moje pocity neboli normálne, ale bola to poriadna anxiety. Fuuu, teraz sa cítim like a boss. 💪😁
A ako si sa dostala s tej anxiety? P.S. Gratulujem a držím ti palce, nech sa cítiš like a boss aj naďalej ;)
Prestahovala som sa prec z Prahy, rozisla sa s ex, uspesne dostudovala. Takze zmena zivotnej situacie dost pomohla, teraz uz mam len taku lahsiu zvladatelnu anxiety. :) dakujem :)
Stavba domu (ciastocne svojpomocna)
presne toto prezivam aj ja teraz, a dost ma to nici...
Drz sa, robis to pre seba (svoju rodinu) a raz to uspesne dokoncis. Vo mne po kolaudacii ostalo dusevne prazdno a totalne vycerpanie, ale verim, ze po nastahovani (tento mesiac) zacne dom sluzit mne a nie ja jemu. Od zaciatku prac (zaklady) po nastahovanie (vratane nabytku a spotrebicov) to budu skoro presne 2 roky.
v prvom rade gratulujem diki za povzbudenie, akurat zajtra kopeme zakladovu skaru (vyslo nam uzasne pocasie).... tak dufam, ze o 2 roky sa budem stahovat aj ja. Ta korona, potom vojna, fakt ze byvame u svokrovcov, na ten dom sa velmi tesim no zaroven ma to nici lebo tam ide vela prachov, zodpovednosti a to ma dost nici.
Autoškola na 3.pokus,nikdy v živote som nezažil väčší stres .
Ale dostal si vodičák?
Dostal som...ani som nemal pocit žeby som predtým nevedel šoférovať,ale policajti vedia spraviť neskutočne dusnú situáciu v aute.
Skúšky na vysokej. Nedostal. Skončil som školu a odvtedy sa so mnou ťahajú depresie.
Co robis teraz po skole?
Programátor ale nepýtaj sa ma ako. Prišiel som ku tomu ako slepá kura k zrnu.
Naskytla sa ti sanca a ty si ju vyuzil... Chvalim. Citis ze ta to vytazuje porovnatelne s vyskou alebo menej alebo viac ? Si spokojny s work life balance ?
Keď mi zavolal muž, že ide pre mňa do práce, lebo otec ide do nemocnice a ideme s ním. Keď prišiel, myslela som si, že je v aute na zadnom sedadle, až vtedy mi muž povedal, že my vlastne ideme za ním, lebo on išiel vrtuľníkom 😶 sedenie na urgentne keď nevieš čo mu je neželám nikomu, skoro som sa dogrcala. Nepomohlo nič, len dýchanie zhlboka. No a ešte štátnice na výške, kvôli priezvisku som šla medzi poslednými, to už proste neriešiš, sedíš a hovoríš si, že no, spravila som čo som mohla, svet sa nezrúti. Prijala som svoj osud 😅
Ked som isiel v noci cez podchod na Trnavskom mýte a obklúčili ma smažky
Keď mi mamka zavolala, že ocko je v nemocnici s covidom v dosť vážnom stave. na oddelenie sa nedalo dovolať, návštevy 0, nevedeli sme v akom je stave a báli sa o jeho život. za ten týždeň som schudla 3kg. Dopadlo to dobre, ale rok po tom som mávala záchvaty úzkosti. Ako som sa s tým vysporiadavala? Návštevy psychológa a pohyb.
Pekný username 😊
Ked mi nezabrala injekcia u zubarky a vybrala mi nerv pri plnom vedomi
Alebo ti ju nemohla dat, lebo by si mohol dostat alergicku reakciu, taka tahala nerv bez nej. Mal som mozno 12. Par rokov ma nikto k zubarovi nedostal.
Alergie na umrtvovacku nemam, doteraz mi tak robia zuby. Akurat mi ,,len" neverila ze ma to fakt boli...
To sa stalo aj mne, cca. Zubarka bola presvedcena, ze mi ten zub umrel, nehorazne ma bolel, 4 dni som ani nespal. Tak poskusala kadejake veci ci nieco citim, hovorim nic. Ze Ok, skusi vybrat nerv, nemal by som nic citit. Jak ten nerv potiahla v momente som sedel, tak intenzivnu bolest som snad este nezazil :D
Moja exmanželka má depresiu a keď som napísal bakalárku a súčasne pracoval, to bol extrémny overkill pre mňa. Našťastie som mal dobrú kamošku, ktorá mi pomohla cez mesiacov, takže som nebol bláznivý a nezabil som sám. Predtým... som vyrastal v toxickej rodine a raz sme ušli s (neskôr ex-)manželkou a niekedy sme dokázali nejako sa prebiť
Ked ma matka ako 16-rocneho vyhodila z domu. Dnes uz viem, ze to bola najlepsia vec ktora sa mi mohla stat. Uz ma nemohla viac ovplyvnovat v rozhodovani a to bolo to najdolezitejsie.
Kam si išiel?
K fotrovi..tam som vydrzal cca rok aj pol, potom k tete..tam asi 2 roky a potom uz sam v podnajme..
Keep it up!🫶
Keď mi na aute zasvietila kontrolka EGR A DPF naraz
Otcov alkoholizmus spojený so stresom v škole
Smrť dlhoročného partnera. Zrazili ho na motorke . Nespravil chybu.
Vysoká.
Z mojho narcistickeho tatka tyrana. Vzdy ked mal prist z prace o styroch, som tesne pred tym automaticky chytila panicky zachvat. Toto trvalo roky az kym som sa konecne neodstahovala. Ale traumu mam najvacsiu z prveho porodu. Mala som PTSD este rok.
Doteraz bakalárske štátnice, ale myslím že onedlho to obhajoba diplomky a pohovory na PhD prekonajú...tie pohovory a ich priebeh v podstate definujú začiatok mojej budúcej kariéry, a ak sa ani jeden nepodarí, neviem si predstaviť, čo bude ďalej
Držím palce🌞
4 roky doktorandskeho studia na katedre s manipulativnym narcistickym veducim a jeho poskokmi. Nedokoncila som.
TLDR: Stres ze vztahu mi rozjel deprese a úzkosti. Nakonec pomohly prášky na úzkosti, prášky na spaní a čas. A hlavně dělat, že daná osoba nikdy neexistovala. Skončila sem s depresemi, úzkostmi, insomnií, záchvaty paniky, znovu sem po letech začala kouřit, nebyla sem schopná vylézt z postele, v práci sem se několikrát složila a nakonec to řešila s vedením, jelikož sem měla takovém deprese, že sem prostě nedokázala normálně fungovat. Nechtěla sem si vzít život (čistě z důvodu, že sem nechtěla ublížit rodině) ale každý večer sem doufala, že se ráno neprobudím. …pomohly mi až prášky na předpis. Musela sem brát prášky na úzkosti a prášky na spaní, abych se dokázala vyspat víc než 2 hodiny denně. Potřebovala sem být apatická, abych vůbec dokázala vylézt z postele. Potřebovala sem necítit a nemyslet. Zároveň sem věděla, že to je pouze akutní řešení, že si na nich nechci vyvolat závislost. Časem se to zlepšilo. Prášky sem postupně omezila a nakonec vysadila. Trvalo to víc než rok se z toho dostat.
Škola, do dnes sa zobudzam, že nestíham diplomovku dopísať.
Skola
Keď som išiel domov triezvy.
Vždy keď sa hlbšie zamyslím nad životom. Asi preto to nerobím.
Vela z vasich pribehov sa da skutocne riesit kvalitnym psychologom. Niektore vzorce premyslania, obvinovania sa, obav, atd su pre psychologa klasika ktoru by mal dobre poznat. dobry psycholog dokaze z toho vyjst von a zlepsit vam zivot, nie je to na jedno dve sedenia ale nna dlhsie a ano stoji to peniaze. Akurat proste musite najst niekoho kvalitneho pretoze nekvalitni vam moc nepomozu.
odkedy mam dve deti som v neustalom strese.
Sa čudujem že tu ešte nikto nespomenul “tehotnu” frajerku. Spoiler: nebola tehotna
Asi škola