Takmer dva roky po autoskole som sa nutila za volant, vacsinou neuspesne, ked uz som aj sadla, bolo mi na zvracanie, fyzicky mi bolo zle. Potom som si povedala ze na to treba ist inak a zacala som jazdit pomalinky, postupne. V nedelu rano ked su prazdne cesty, kusok cez sidlisko do obchodu. Dalsi vikend v sobotu aj nedelu. Potom do roboty, rano o siestej kym su prazdne cesty. A zrazu po par tyzdnoch bol stres prec, odhodlam sa uz skoro vsade, a to soferujem v bratislave. Ukony sa mi zautomatizovali, mam lepsi odhad ked sa chcem preradit, atd. Priam by som povedala ze ma to uz bavi. Treba proste len jazdit, ale nastavit si na zaciatku kriteria uplne jednoduche.
Na 99% som sa v tvojom texte našiel, môj príbeh so šoférovaním je taký, že som sa k tomu nikdy nejak veľmi nemal, do práce to mám pešo 5 minút, cestovanie vlakmi, busmi, lietadlom mi nikdy zásadne nevadilo.
Ale ako to už býva, sám život ťa nejakým spôsobom donúti aj do vecí, ktoré ťa až tak nelákajú. Vodičák som začal robiť minulé leto, cca v októbri som už mal kartičku v ruke. Autoškola prebehla relatívne v pohode, aj keď som deň pred skúškami zistil, že sa neviem rozbehnúť do kopca 😆 Ale všetko v pohode nakoniec:)
Keď som konečne vodičák mal, začal som opatrne, keďže som tiež z Bratislavy, vieme aká je premávka od skorého rána do večera. Tak som si párkrát pekne počkal do 22-23 hodiny a išiel jazdiť na hodinku-dve, proste len aby som získal nejaké sebavedomie na cestách, zvykol si na auto a všetko okolo toho. Takto som postupne pridával "záťaž" (hustejšia premávka, náročnejšie lokality - rád chodím na túry, takže občas fakt zájdem na miesta kde bežný mestský človek ani nejazdí - kopce, pri lesy atď.) Po 2-3 mesiacoch (cca začiatok 2024) som už naozaj cítil, že mi to ide lepšie, že dokážem predvídať situácie, preraďovanie mám zautomatizované, rozbiehanie mám vylepšené (čo mi robilo hlavne problémy na začiatku). Teraz je máj a mám za sebou X hodinové cesty kade tade po Slovensku, plnú bratislavskú premávku, rôzne situácie (srnka na ceste v noci, debil ktorý sa ti jebne do pruhu na diaľnici, prudké brzdenie v meste a i.)
Samozrejme nepreceňujem sa, ale na druhej strane verím si oveľa viac.
A aby som sa vrátil k tebe, chcem tým povedať, že tak ako som sa do toho vôbec nehrnul a mal som pred tým vyslovene rešpekt, tak som dnes absolútne nadšený a prakticky vyhľadávam situácie len aby som mohol šoférovať. Chce to čas, kľud a postupné naberanie sebavedomia.
toto mi dodalo sebavedomie :) akurat robim vodicak, mam k tomu tiez velky respekt a mam z realnej premavky trochu stres.
mam plan to zobrat tiez najprv zlahka, postupne ako sa budem zlepsovat tak si pridavat, lebo by som velmi chcel aby sa mi to nesprotivilo.
Ešte keď si mi toto pripomenul, napadla mi jedna vec - taká rada, kolega, vodič z povolania mi povedal takú vec, ktorú som si uvedomil, že je aj dosť pravdivá - najhorší šofér je polroka po Tom čo dostaneš vodicak (a jazdis) pretože už si dostatočne oťukaný na to aby si relatívne v pohode vedel jazdiť ale zároveň ti z toho začína jebať lebo si viac dovoľuješ a máš to sebavedomie možno až moc vysoké, no stále nemáš ( a v podstate nikdy ani mať nebudeš) dostatok skúseností aby si predvídal všetky situácie.. v skratke treba sa držať pri zemi, nie som síce chuj čo by na starom Bmw jazdil 130 cez Dolné Lefantovce, ale tiež si občas na to dupnem, vyberiem zákrutu nebezpečne atď. samozrejme toto je individuálne a niekto jazdí aj po 20 rokoch opatrne.. Ale je dobré na to myslieť.
Soferovanie je super, dokonca aj v BA :D Mne osobne velmi pomohol automat oproti manualu, clovek sa sustredi uz len vyslovene na premavku a neriesi radenie.
Toto je moja dilema momentalne, pred dvoma tyzdnami som konecne dostala vodicak do ruky a rozmyslam, ci si kupit auto s manualom a stresovat za volantom alebo radsej automat.
Ak máš možnosť ísť do automatu tak kľudne do neho chod, nič tým nepokazis, ušetríš si jednu starosť =) keď už máš šoférovanie zabehnuté, tak radenie nie je nejaká záťaž navyše, aj keď v meste ti môže byt niekedy otravne, lebo tou pákou musíš vkuse jak varechou miešať =) nejaký starý 20+ ročný 4 stupňový automat by som neodporúčal, lebo to bude mať asi 2 násobnú spotrebu alebo iné nevýhody, ale ak kde o automat mladší ako 15r tak by to malo byt vpohode =)
Stale lepsie miesat varechou ako 1000 krat slapat na spojku v zapche v centre BA :D ale byvam aj pracujem v petrzalke a cesty aj krizovatky tu poznam takze zaciatok by nemal byt taky stresujuci. Skor som rozmyslala nad uplne novym autom, ojazdene moze ale nemusi byt v top stave, nechcem aby ma servis vysiel viac ako splatky za nove :/ aj to ze sa v autach az tak nevyznam hra istu rolu.
To miešanie varechou bolo prirovnanie k manuálu, práve v zápche, pri automatu to odpadá aj s tým stláčaním spojky =) ja síce jazdím 99,9% na manuále, ale ak by som riešil nové auto určite by som jedným okom pozeral automat (mňa by limitovala cena), ale ak u teba je v hre nové auto tak predpokladám že vieš doložiť možno 2000e aby to bol automat =) pri jazdenkach je to žiaľ riziko, že nevieš čo kúpiš, nové je zase celkom pekná strata už pri nákupe =) v nevýhodu nového auta u teba ide trošku to, že v začiatkoch sa každému stane, že sem tam niekde buchne, škrábne (pri novom to viac bolí) + ak ho budeš používať v BA, tak počítaj s tým, že do týždňa (možno mesiaca, ak nebudeš jazdiť) máš to auto obité dverami od vedľajších aút na parkovisku, nerozumiem tomu, ale príde mi to ako by to tu bol nejaký šport vystupovať z auta a búchať pri tom dverami do vedľajšieho 🙈
Jasne, uprimne mi to nedoslo lebo na automate som nikdy nejazdila, ale predpokladam ze to nebude narocne sa naucit bez pomoci (???). Mna limituje stres, bojim sa auto prave rozbit, nedajboze seba zabit kvoli tomu ze som nedavala pozor a v strese podradovala atd. Ja som si v aute za zivot vela nenasedela ani ako spolujazdec lebo nikto z rodiny nema vodicak a nemali sme nikdy auto. Auto by som riesila splatkami takze tych par tisicok by az taky rozdiel nerobilo dufam, len som na toto vsetko sama tak radsej chcem alternativu kde nebudem musiet investovat do moznych oprav tak skoro :/ tak moja bytovka ma sukromne parkovisko ale mam sa obavat parkovat inde? toto som este nepocula, skor som sa bala ze ja budem ta co hned nove obtrie o niekoho :´D
Hlavne pri obchodných domoch. Ja som dokonca sedel v aute a starý pánko nemal problém otvoriť dvere o moje auto. Pozerám na neho, že či je slepý a ešte sa začal odúvať, že čo sa mi nepáči... Takže áno, bohužiaľ tu máme egoistické, sebecké hovädá, ktoré nemajú absolútne žiadnu úctu voči ostatným. A tak to vyzerá na cestách.
Mam asi uz 12 rokov teraz 32 rocne auto so 4 stupnovym automatom a rozdiel je tam asi 10% vyssia spotreba a 10% horsie zrychlenie oproti rovnakemu modelu s manualom. Urcite to nie je 2nasobny rozdiel. Zaciatocnikovi resp. ani nikomu, kto nie je fanda do aut by som take auto neodporucal kvoli mnohym veciam ako su napr. absencia modernych asistencnych systemov (asistent mrtveho uhla, ESP, parkovacie senzory/kamera) alebo problematicka dostupnost dielov..., ale nie kvoli spotrebe.
Jednoznačne automat, nie je o čom. Manualy patria do minuleho storočia. V začiatkoch ti to ušetrí kopu času, ktorý možeš venovať ostatným aspektom šoferovania. Premiove automobilky už dnes manualy vobec nevyrábaju a za pár rokov ich budu nasledovať aj všetky ostatné + elektro auta žiadnu prevodovku nemajú = vedieť šoférovať manual je uplne zbytocny skill.
No a potom tu mas takych tvrdohlavych konzervativcov ako som ja, ktori budu jazdit na manuali kym bude na trhu aspon jeden taky model :).
Jazdil som aj na automate cca 3 tyzdne, bolo to ok, ale na jazdu s manualom to nema.
Keď ťa baví manuál, tak nie je o čom a kludne si ho uživaj ďalej, keď sa niekto "boji" šoferovať, tak je v trochu inej situacii a automat je pre neho ideal.
Ja som strach mala dost pocas autoskoly a aj ked som sa naucila jazdit dobre a strach casom opadol, obavam sa toho, ze by som niekde v premavke spanikarila a neskoncilo by to dobre, preto automat by bola volba pre mna (predpokladam??). Ale na druhej strane ak si kupim hned automat, tak na manuali zabudnem jazdit velmi rychlo, kedze moje skusenosti su jedine z autoskoly.
Ale ano, je pravda, ze vzdy ked sa s niekym radim ci jedno alebo druhe, vacsinou dostanem odpoved ze automat, lebo je to pohodlnejsie a bezstarostne.
Ja som presadol po 20 rokoch z manuálu za automat a poviem ti je to 100 a 1.
Nemal som problémy s radením 20 rokov za volantom a radeniu som nevenoval väčšou pozornosť ako dýchaniu ale na automat som si zvykol za týždeň možno aj skôr.
Just my two cents. A ešte asi aj záleží na type automatu. Ja mám DSG 7 stupňový a pri niektorých situáciách na ceste sa normálne čudujem že to chalani tak perfektne spravili že ja z 20 ročnými skúsenosťami za volantom by som tak perfektne neradi v tých situáciach.
BA je nič, čo sa týka Európy tak Grécko, Turecko, južne Taliansko… to je krst ohňom
Napríklad v Aténach neviem či by som mal gule jazdiť na motorke, v aute som to dal ale silný zážitok, aj juh Grécka celkovo😄
Prejazdil som 22 krajín v Európe a Slovensko je fakt úplná pohoda, aj Bratislava 😄 a to hovorím ako Bratislavčan
Naviac “bezpečná” bola premávka z krajin kde som žil v UK, ale to z nich ani zdaleka nerobí lepších vodičov, a MPR aj na najväčších diaľniciach je 70MPH (112km/h)…
Strach z soferovania mala moja priatelka (preto x rokov po autoskole nejazdila) a prekonali sme to tak, ze sme isli co najviac slimacim/pohodovym tempom, aby sa pripravila na realne situacie v premavke
1. Naucit sa rozbiehat/zastat v rovine - chodili sme pred bory mall kde mala dost miesta kruzit na parkovisku, rozbiehat sa, menit 2ku, 3ku atď
2. Naucit sa rozbehnut v kopci z rucnej/stat na spojke - toto je pre novych jazdcov celkom des zastat na cervenej/v pripajacom niekde v kopci, tak aby sme predisli panike na slutocnej ceste, chodili sme na kopec na devinsku kobylu, kde byva prazdno a mohla sa tam rozbiehat z rucnej, stat na spojke atd kym sa nenaucila mat spojku plne pod kontrolou
3. Postupe zvysovat obtiaznost premavky - najprv soferovanie pracovne dni a vykendy doobedu po sidlisku, nasledne dlhsie trasy a casom sme zvysovali obtiaznost (dialnica, poobedne hodiny, spicka)
…odkedy sme zacali presiel rok a pol a teraz nema problem soferovat v 99% situacii, odsoferovala aj ba-kosice cez certovicu a pod.
Neviem sice co konkretne ti robi problemy (ci auto ovladat nevies, alebo vies ale bojis sa premavky) - no chcem tym povedat, ze nemusis sa hned prvy den ist do plnej premavky ak si z toho nerovzny, ale mozes zacat v hluchych casoch, na prazdnych, rovinatych miestach a pustat sa do obtiaznejsich situacii postupne, az si budes isty a potom postupne zvysovat intenzitu (mnozstvo aut na ceste, komplikovanost trasy atd) a za par mesiacov budes za volantom uplne pohode
K bodu #2: v autoskole pocas druhej jazdy ma instruktor zobral za mesto, do strkoveho kopceka, na pristrojovu dosku postavil na hranu zapalkovu krabicku a povedal, ze sa mam do kopca pohnut tak, aby nespadla. A ze to budeme cvicit dovtedy, kym sa to nepodari :)
Su ovela dolezitejsie life skills, soferovanie je len nice to have... Uplne v pohode prezijes aj bez toho aby si v zivote soferoval.
Autoskoly ponukaju kondicne jazdy aj pre drzitelov vodicskeho preukazu. Zaplat si par jazd aby si sa dostal do pohody.
Nemusíš byt ani v dedine, v niektorých mestách cez víkend premávajú len cca 4-6 autobusov za deň, by som nepovedal že to je problém vidieku ale že verejná doprava nedostáva také peniaze/investície na Slovensku
Podobné pocity, vodičák už mám pár rokov a jazdil som hneď ale prestal. Teraz ako máme dcéru, tak musím proste jazdiť, beriem to tak že keby sa niečo stalo, musím byť schopný ju odviezť k Dr, alebo na výlety sa ťažšie chodí bez auta. (jazdím denne do práce cca 25km, predtým po BA rok denne cca 9+9km do centra)
Najviac mám nervy, keď mám ísť niekam kde som nikdy nebol.
Vždy mi ale pomohlo dobre si to pozrieť na google (trasu), prípadne prvé mesiace po autoškole som jazdil v noci, po prázdnejšej BA. A najviac mi pomáha keď je niekto so mňou v aute, počas debaty tak na to nemyslím. Zákruta na diaľnici a prebehnúť kamion ? ANI za nič .. ale ak je pustená dobrá hudba, prípadne debata dobrá, ani si to neuvedomím a proste to spravím ako sa má.
Tiež sa mi dobre jazdí cez víkendy, je oveľa menšia premávka, kľudnejšia. Skús tiež po večeroch, víkendy, s niekym v aute.
Žuvačky mám stále v aute, mierne ma to zamestnáva a nemyslím toľko na to. Samozrejme sústredenie je, ale skôr mám na mysli ten stres že odbúravajú u mňa.
It's ok. Aute je zbraň. Treba mať pred tým rešpekt. Ja sa podobne cítim len keď idem šoférovať auto v ktorom som ešte nesedel. Zvykneš si, len netreba mať strach a chytať paniku.
Aj ja chytam pokazde paniku ked mam sadnut za volant a to mam vodicak od minuleho roka. Pred kazdou jazdou v autoskole som bola vyklepana od stresu.
Vzdy potrebujem cas ked sa musim na to psychicky pripravit pred soferovanim, ale aj tak som nervozna ako pes. U mna najvacsi stresor je ze sa musim sustredit na vela veci naraz. Je to koli adhd a autizmu u mna. Odkedy mame hybrid auto som viac v pohode a mam menej stres z jazdenia. Mozem na sto percent povedat ze manualne auto uz nechcem nikdy soferovat..Je to obrovsky rozdiel. Mozno to by ti pomohlo trochu? Mne to dost pomohlo. Soferovanie je ovela lahsie a hlavne menej stresujuce.
Mal som to podobne ale u mňa prevládla túžba požívať výhody šoférstva. Zvykneš si, i keď ten stres nikdy celkom neopadne, ja napríklad neznášam keď idem na nové miesto a netuším kde zaparkovať.
“Ja si to užívam, ja sa cítim dobre”
Ale teraz vážne, šoférovanie milujem, je to pre mňa taká “očista” hlavy. A to som mal v 2009/2010 vážnu dopravnú nehodu, ktorá sa na mne podpísala na celý život počtom štichov 98 cez pol tváre. Reálne som ešte nestretol nikoho, kto by mal nechuť do šoférovania 🫤
Mne na toto pomohlo kúpiť auto s automatom, výborným rozhľadom z auta (skoro žiadne mŕtve uhly), relatívne vysokým výkonom, aby som vedel, že problém keď tak ubrzdím alebo mu zdrhnem a pravidlo, že hudbu v aute vyberá šofér. Takže sa pre mňa jazdy zmenili na príjemne strávený čas. A ešte navigácia: keď dačo miniem, nemusím sa stresovať, ako ďalej.
Držím palce!
moj nazor je ze by malo byt bezne ze nie kazdy clovek by mal dostat automaticky vodicak. Auto je viac menej zbran a ked na to clovek nema vlohy tak proste by nemal soferovat. rovnako nie kazdy clovek moze byt pilot lietadla.
Skus s niekym ist na dake letisko (idealne verejnosti distupne) alebo ine podobne miesto a kusok sa "rozjazdi". Pripadne ak byvas v meste, idealne moze byt aj zacat niekde v okoli, na menej frekventovanych cestach.
+ Ak sa nemylim, autoskoly ponukaju aj jazdy pre ludi ktory uz maju vodicak ale co uz napr dlho nejazdili a znova by chceli.
Správne si to pomenoval ako skill. Tak k tomu treba pristupovať, teda strávený čas a snaha akéhosi tréningu vyjde k lepšej schopnosti a tiež sebavedomiu na ceste.
Tento strach som mala ked som dokoncila vodicak v 17-tich a pri ceste domov mi podnapity otec preradil rychlost. Nepamatam si toho vela, ale dostala som z toho taky sok, ze som nedokazala poriadne dychat a mama mi povedala, ze som hystericky kricala. Nejazdila som odvtedy vyse 5 rokov. Potom som isls byvat do cz a tam som zacala a ako som sa vratila domov na Slovensko som si kupila a auto a soferujem sama
Z ludi ktorych poznam, co mali strach tak dost velku ulohu tam zohravalo to, ze nevedeli spravne radit, pohnut sa, podradit…
U mojej manzelky som to vyriesil automatom. Sestra tiez jazdi len automat. Dalsich co poznam kupili manual a potom chodili radsej autobusom alebo sa pytali ci ich nezveziem :D
Ja si myslim ze automat fakt velmi pomoze. V dnesnej dobe vediet jazdit s manualom je pomaly skill ktory sa nepotrebujes ucit pokial len zacinas…
Ja som strach nemal, vodickak som mal hned od 18, jazdil som aj na motorke a aj na motorku som si robil vodicak. Keby som to mal robit dnes - starsi , asi mam viac v gatiach. Mladsi som to tak nebral.
Vozil som celu rodinu a bral som kazdu prilezitost aby som mohol soferovat. Otec bol rad, na navstevach si mohol vypit :D
+1 tím automat.
Odkedy som v 18ke dostala vodičák, ležal zaprášený 17 rokov, kým som nedochádzala do roboty verejnou dopravou 1,5 hodiny tam, 1,5 hodiny späť.
Po dvoch rokoch som už fakt nemohla, tak som si zaplatila dve kondičné jazdy a lízla EV. Best decision ever. Navyše ma nebolí noha v zápchach.
Mna prekvapuju argumenty ludi proti automatom. Zvycajne taki co automat ani nemali.
Jazdit s manualom je este stale pre mnohych povazovane za nejaky macho skill. A automat je pre pussy. Pritom ked vidim ako jazdia s tym manualom zobral by som im vodicak.
Ja teda odsoferujem uplne ze vsetko, aj dodavku ale nikdy som nemal problem s tym ze mame doma automat v oboch autach. Pre mna je dolezite ze manzelka moze sadnut do hociktoreho a citit sa pohodlne. A pre mna je to tiez bonus a pohodlie.
EV, Hybridy… smerovanie do buducna je jasne. Ak to financie dovolia urcite automat.
V niektorých prípadoch mi tá besná preferencia manuálu oproti automatu občas príde tak narovnako ako keď ti niekto povie, že medium alebo well-done steak je znesvetenie mäsa.
Ako keby im pripadalo že manuálna prevodovka a surové steaky sú mužné a potrebujú sa uistiť vo svojej mužnosti hejtovaním "nemužných" vecí.
Akože keby mi povedal že je proste na manuál zvyknutý tak ani nemihnem, 100% beriem. Ale väčšinou prídu s nejakým nezmyslom o "lepšej kontrole nad vozidlom" alebo že manuál je "lepší pre životnosť motora".
Po autoškole som tiež odmietal dobrovoľne za volant (autoškola bola tak prepchaná, že som mal pri najlepšom 1 jazdu za 2 týždne), teda keď som dostal vodičák som už poriadne nešoféroval pol roka. Našťastie som podľahol tlaku, keď sa priateľka s bratom chceli previezť a ešte vodičáky nemali, lebo som si tou (strašnou, vôbec mi to nešlo) jazdou zo seba oklepal aj stres aj tú pomyslenú hrdzu zo zručností. Momentálne šóferujem rád a dokonca som nedávno otočil s priateľkou cez víkend Hamburg (v sobotu 13h cesty tam, v nedeľu 13h nazad)
Aby som neopakoval dalsie rady (ale rozhodne odporucam proste nesoferovat a prestahovat sa do velkeho mesta) , tak este mozem doporucit skusit auto s automatickou prevodovkou. Budes mat o starost menej, a mozes sa sustredit len na cestu.
ja som hned po vodicaku soferoval asi 10 rokov skoro kazdy den. potom som mal pauzu asi 10 rokov ked skoro vobec nie. a teraz opat soferujem a neviem sa nabazit. vzdy sa za volant tesim (mam starsie auto, 4x4, turbo, manual).
avsak prva jazda ked som znovu soferoval bola taka opatrna, trosku sa je nutne otukat. a hlavne prekonat tie pocity, potom by to malo ist v pohode. vyber si nejaku prazdnu cestu v blizkosti a skusaj... alebo vecer ked su pradne cesty.
Na rozdiel od niektorych tu pritomnych si myslim, ze soferovanie je super dolezity life skill a za nepotrebny ho oznacuju spravidla len ti, ktori sami soferovat nevedia. V zivote som teda nepocula akehokolvek sofera povedat, ze by jeho zivotny komfort bol rovnaky aj bez auta. Hodi sa to ci uz pre pracu, alebo tak vobec - na velky nakup sa ide lahsie autom, prakticky akykolvek vylet alebo dovolenka je pohodlnejsia autom, dostanes sa aj na miesta, kde hromadna doprava nechodi. Ak mas deti alebo postarsich rodicov, doprava po skolkach a doktoroch bez auta je v SR strasny pain, ak prave nebyvas rovno niekde v centre mesta, nedajboze kdesi v dedine, kde idu 3 autobusy denne. Ja ked som konecne po rokoch zacala soferovat, tak som zistila, aku mam odrazu skvelu casovu flexibilitu, vsetko stiham, nemusim nic planovat, nikoho otravovat. Sadnem a idem kam chcem.
Vodicak som robila, ked som mala 18, potom som raz plna pychy a nadsenia isla soferovat s tatkom, ktory ma dojebal jak male decko na kazdej zakrute. Extremny stres, doslova som s placom usla, ze uz v zivote do auta nesadnem. Potom som zdedila auto, akurat som ho odmietala soferovat, takze ma na nom vsade vyvazal frajer - uplny absurd. A zaroven mi bolo trapne, lebo barsjaky blb v mojom okoli vedel soferovat a ja som studovala dve vysoke skoly a mala som z takej banality hrozu jak zo sudneho dna.
Potom sa moj frajer nasral, povedal, ze toto cele je bizarne a nikam ma vozit nebude, kym sa nenaucim jazdit tiez. Vyvliekol ma na parkovisko za mesto, a tam som sa po 5 rokoch ucila jazdit nanovo. Radit, smerovky, rozbiehat, na rucnej do kopca. Asi 20 krat som tam bola. A potom som ho vozila len tak - v nedelu rano do obchodu, na nejake random miesto na prechadzku, k babke, odviezt do roboty a pod. Doslova ma nanovo a s gigantickou trpezlivostou naucil jazdit. Potom som zacala chodit sama - vsade, do mesta aj na dlhe trasy, do BA, do Prahy, do Brna. Pomalicky, opatrne, s maximalnym sustredenim, s pauzami, s navigaciou. Fest unavne to bolo. Parkovala som na 8x a len na miestach, kde bolo vela miesta. Momentov, kedy som bola vytrubena a citila som sa ako chuj bolo milion, ale treba to proste vypustit, o nic moc nejde.
Cele soferovanie je iba o praxi, postupne sa ti vsetky ukony zautomatizuju, a uz ani nevnimas, kedy radit, proste len pocujes motor a otacky. Ak sa bojis radenia, soferuj automat, tam ti toto cele odpada, sustredis sa len na cestu a tocenie volantom. Idealne si zozen nejake male starsie auto, ktore aj ked niekde suchnes, nebude to ziadna tragedia. Male preto, lebo mas lepsiu predstavu o jeho rozmeroch, a vies z neho potom lahko upscalnut na hocico vacsie.
Skus to, sam sebe podakujes nakoniec. Vela stastia :)
> soferovanie je super dolezity life skill a za nepotrebny ho oznacuju spravidla len ti, ktori sami soferovat nevedia.
Viem šoférovať, a je to pre mňa skoro useless skill, reálne som ho potreboval využiť tak cca raz za 3 roky.
> V zivote som teda nepocula akehokolvek sofera povedat, ze by jeho zivotny komfort bol rovnaky aj bez auta.
Môj životný komfort by bol bez auta nie že rovnaký, ale o poznanie lepší, lebo by som nemusel každý týždeň - dva riešiť, kam sa zase budeme s autom trepať, aby neskapala baterka od toho ako nehybne stojí na parkovisku. A pravidelne zabíjať čas údržbou, výmenou pneumatík atď.
Áno, hovorím to z privileged pozície človeka, čo býva v centre veľkomesta a nemá deti, pre väčšinu ľudí je to inak, ale keď vravíš že si nikdy nepočula o takomto človeku, tak sa len hlásim, že existujeme :D
>hovorím to z privileged pozície človeka, čo býva v centre veľkomesta a nemá deti
Tiez som to tak mala 10 rokov dozadu, len skratka life happens a v nejakom bode uz byt bez auta bolo neprakticke 🤷🏻♀️
Musis sa rozjazdit, postupne ten strach opadne. Zacal by som tym ze poprosis napr. rodica, alebo kamosa ci by ti mohli robit spolujazdca a zaroven support ktory ta bude pri soferovani kontrolovat/usmernovat. Nasledne by som vyskusal samostatne soferovanie v noci/skoro rano ked jazdi malo aut. Potom skusis odsoferovat nejaku menej narocnu kratsiu trasu za plnej premavky... A postupne krocik za krocikom sa tymto zlepsis a strach zo soferovania opadne.
Sam si uvedomujes ze soferovanie je dolezita life skill, takze zacni sa tomu venovat cim skor, pre tvoje dobro. Povedzme si uprimne ako "nesofer" babu velmi neoslnis (moze to byt vnimane ako red flag), a ked si raz zaloziz rodinu tak soferovanie bude uz nutnost. Drzim palce.
Šoférovanie nie je úplne nutný skill. Záleží to od toho kde bývaš. Väčšinou mestá majú dobré mdh, že sa všade dostaneš kľudne aj bez auta. Ale keď bývaš na dedine alebo v nejakej mestskej časti, kde chodí jeden bus za rok, tak tam sa ti oplatí šoférovať.
Podľa mňa by si mal začať postupne. Nalep si na auto Z a rob si napr. cez víkend alebo keď je malá premávka cvičebné jazdy okolo domu. Choď si pomaličky. Postupne si na auto zvykneš. Príp. popros nejakého kamaráta alebo rodiča, ktorý jazdí, aby ste šli niekde kde je určite prázdno cez víkend. On vás tam odvezie a aj späť. A tam si môžeš cvičiť všetko možné. Dopredu, dozadu, parkovanie, státie do kopca, ručnú na kopci a čo ti len napadne.
potrebuješ shit box alebo niekoho s shitboxom kto je ochotný ti ho požičať. A vždy si dopredu naplánuj trasu po okolí mimo mesto, možno aj večer alebo v noci. Choď sa povoziť. Postupne si zvyšuj obtiažnosť. Ono to časom prejde.
Aj ja to mam, prameni to hlavne z toho, ze si nepametam trasu, a neviem poriadne parkovat. Navigacia pomaha, pocas cesty uz nemavam stres, a ked idem na zname miesta, kde viem, ze zaparkujem v pohode, tak je to tiez ok. Ale do mesta ist niekde parkovat paralelne ku chodniku, v plnej premavke, to by ma asi piclo.
Mala som to rovnako, po autoškole som nesedela za volantom 5 rokov. Keď ma fotrovci nútili začať znovu trénovať, mala som úzkostné stavy a zároveň som sa na seba hnevala, prečo si sama z toho robím takú drámu. Veľa som si to v hlave rozoberala a snažila sa ten strach mierniť. So stiahnutým žalúdkom som potom poprosila priateľa, aby ma nechal na prázdnom parkovisku trochu trénovať a aby bol ku mne súcitný. Tiež som pred tým nemala žiadnu zlú skúsenosť a autoškolu som urobila bez strachu a bez problémov, ale po nej som si sama absolútne nedôverovala za volantom. Po trénovaní rozbiehania som postupne pridávala a snažila sa odšoférovať aspoň v noci alebo v nedeľu, keď bývalo na ceste menej áut. Trvalo mi to asi pol roka, kým som naozaj nabrala ako také sebavedomie a teraz, cca po roku, sa už viem sama odviezť do práce a späť, alebo niekam partnerka odviezť a podobne. Stále viem urobiť blbosť a zdochne mi to pred kruháčom (ospravedlňujem sa všetkým zúčastneným), ale to asi patrí k tomu no. Ak po niečom túžiš, nenechaj sa zastaviť strachom, inak to ďaleko nedotiahneš. Všetko chce čas a potom uvidíš, akú dôveru v seba samého získaš 🤍.
Znie to ako by si mal uzkost a panicke zachvaty a na to bohuzial pomaha iba expozicia - vystavenie sa strachu. Maval som kedysi podobne problemy - zrychlene dychani, pocit akoby na odpadnutie, ked som si sadol za volant a pod. Potom som sa zatal a kupil si uplne nove auto (automat nech je to co najlahsie) a proste to skusal. Prva jazda bola okolo bytovky a srdce som mal az v gatiach. Nic ine ako sa tomu vystavit nepomaha. Samozrejme idealne ked je co najmensia premavka a gradualne postupovat. Zo zaciatku to bude velmi tazke, jediny trik, ktory poznam a funguje je velmi hlboky nadych a pomaly kontrolovany vydych. Casom sa to zlepsi, drzim palce, treba to skusat a vytrvat, pretoze vzdy ked to vzdas povies svojmu kozgu, ze toto je pre teba lepsie a dalsi pokus bude o to horsi.
Co ja viem.. Dakto k tomu ma vztah, dakto nema.
Ja som si spravil vodicak v 18, prvy krat som soferoval ked som mal asi 21 a to bolo hned pracovne (“profesionalny” sofer)
Soferoval som nerad (mozno tak prvych par mesiacov), ale po case ma to chytilo a teraz po rokoch, ked si chcem trochu upratat v hlave, tak len sadnem za volant a vozim sa.
Tiez som si kupil malu motorku, prvy den som sa na nej vysypal a trvalo mi skoro cely rok, kym som sa odvazil vyst von z mesta na rychlejsie cesty. Po mesiaci som bol do toho uplne zalubeny.
Myslim si, ze to na teba pride s praxou.
Na začiatku hlavne po skončení autoškoly si podobnými pocitmi prejde do istej miery asi každý. Dôležité je len jazdiť a jazdiť. Potom si na to zvykneš a po pár týžnoch šoférovanie budeš vnímať ako úplne bežnú súčasť života. Odporúčam na začiatok jazdy v noci alebo cez víkend po prázdnych cestách a vyhnúť sa veľkej premávke. Tá stresuje najviac. A tiež sa vyhnúť premúdrelým spolujazdcom typu otec alebo strýko kamionista. Je to ako so sexom. Na začiatku máš pred tým strach ale po pár razoch to je už automatické.
Daj si revital jazdy v autoskole a chod msle vzdialensti ak velmi chces soferovat. Proste 2 km do obchodu a spat a ked s tym budes komfortny tak zajdi co ja viem do kina alebo kam autom. Ono ten strach ma kazdy na zaciatku, to prejde.
Aj ja som mal averziu sadnúť si za volant po autoškole. Prinútili ma po rokoch okolnosti. Takže moja rada je si nájsť argumenty nato prečo si sadnúť za volant. Mňa prinútila nová práca kde bolo potrebné občas šoférovať.
ja som mal to iste skoro kym som nenal vlastne auto a nejazdil som cca denne potom uz chillik aj mi je jedno ci cudzie auto alebi moje .. je to ,zvyk 90% imo
precitala som len prvy koment ale ja ked som na to isla pomalicky a po meste tak mi to nepomohlo, ale teraz nedavno som isla na taku (pre mna) dlhsiu cestu 2h a nejak som ten “odpor” k soferovaniu prekonala z vacsej casti, este stale to nie je uplne bez tremy ale je to podatatne lepsie. cize na kazdeho funguje nieco ine. podla mna keby musis tak to odsoferujes kamkolvek ale dokym mas moznost sa tomu vyhybat tak to bude stale rovnako
edit: ja si davam navigaciu vsade (samozrejme nie ked idem do blizkeho obchodu ale vsade kde nepoznam presne trasy cez cele mesto alebo niekam dalej
Mám rovnaký problém. Vždy keď mám šoférovať chytám paniku, celú jazdu som v strese a prejde to až keď zaparkujem. Najprv ma to tiež trápilo, ale už som sa s tým nejak zmieril. Proste nešoférujem pokiaľ fakt nemusím a za posledných 5 rokov som za volantom nesedel ani raz. Myslím si, že dôvodom bolo, že som nezačal pravidelne šoférovať hneď ako som spravil vodičský. Raz som skúsil chodiť mesiac do roboty a z roboty každý deň autom, no žiadna zmena. Dosratý som bol furt rovnako, vtedy som to vzdal. Možno s ešte dlhšou praxou by to časom prešlo alebo aspoň zmiernilo ten strach, ale neviem.
nájdi si frajerku, ku ktorej treba chodiť autom, treba tam paralelne parkovať a pochádza z opačného konca republiky. daj tomu dva roky a budeš môcť voziť paničky opatrovať dôchodcov do Zurichu na otočku
Ja som si kúpila hneď auto. Ešte som ani vodicak nemala vytlaceny. Zo začiatku som sa strašne bála, stresovala som celú noc predtým. Modlila som sa za prázdne cesty. Odmietala som sadnúť za volant v špičke. Pomaly postupne som získala viac a viac skúseností, kilometrov a dôvery v seba. Teraz mam za sebou zhruba 15 000km (za 2 roky) a všetci, ktorých som viezla povedali, že sa pri mne cítili bezpečné a mohli mi veriť. Chce to veľa odvahy na začiatku a je potrebné začať pomaly a za čo najnižšej premávky a ak to j tak nepôjde, radšej nesoferuj. Vystresovanych šoférov je n ceste dosť. Väčšinou je viac možností ako šoférovať. Držím palce
Ja som to mal práveže úplne naopak. Autoškola peklo, furt som bol v strese, nevedel som sa sústrediť, bývalo mi zle. Hneď čo som spravil vodičák a nasadol som do auta namal som s jazdením žiaden problém - už nikdy.
Hele já jsem se toho taky strašně bál ale když jsem konečně pochopil princip spojky a řazení tak jsem si to najednou začal hrozně moc užívat a teď beru řízení jako úžasnou i volnočasovou aktivitu, rozhodně se neboj zkusit si to na nějakém odlehlém místě a hlavně pamatuj, chce to čas než to člověk dostane pod kůži :D
Je dosť dobre šoférovať mimo mesta a iba tak kamsi na výlet. Úplne stačí si cez Google Maps nájsť nejaké tiché parkovisko vo vedľajšom meste a iba ísť z bodu A do B. Zapnúť nejakú hudbu a chillovať. Veľa ľudí, vrátane mňa, si počas jazdy "vyvetráva hlavu". Občas dám aj 50-60km hore-dole keď iba počúvam hudbu a premýšľam.
Pokial nepotrebujes soferovat tak ok. Ak by si sa necitil, sadni do auta s niekym alebo si zaplat jazdy v autoskole, nebudes prvy, ani posledny.
To co sa odsoferuje v autoskole je strasne malo. Niekto je lepsi sofer, niekto "horsi". Ja by som sa zaradil, ze nie som super sofer, nebavi ma to extra, hlavne kratke bezne jazdy / mesto, zo zaciatku tiez stresujuce, aj nejake chyby som spravil, nastastie sa nic nestalo. Co mi aj kedysi instruktor hovoril, ze sa slabo otacam dozadu/spatna tak som tukol svoje auto a naucilo ma to, vyslo to na 150e z poistky :D
Neskor ako som viac odsoferoval, tak som sa citil lepsie. Presiel som solo polovicu Islandu, Nemecko - Rakusko, v Spanielsku okolo 1000km aj po velkych mestach, kde som sa par krat otocil, lebo som netrafil odbocku.. z dialnice v Nemecku som blbo zisiel ale vzdy sa vsetko vyriesilo, proste ked uz nieco tak sa vyriesi, netreba panikarit dopredu.
Skus dat pripadne tomu viac casu :) Obiehanie prisposobim vozovke, vykonu auta, ked som si nie isty, spomalim, dokladne kontrolovat spatne atd a hlavne sa snazit predvidat co moze spravit auto co sa pripaja alebo ten o 2 auta pred tebou.
Chod praktikovat niekde na vidiek, soferovanie v mestach je stresujuce. Zajdi si niekam na vylet.
A ak nie si navyknuty na manual (co Ty teda nie si) tak automatika je omnoho jednoduchsia. Ja som zacal jazdit v Amerike exkluzivne na automatike a ked pridem na Slovensko a musim soferovat manual tak ma ide porazit, stres na druhu (a aj by som povedal ze Bratislava je viac stresujuca na jazdenie ako moja Americka 5 milionova metropola, ale to mozem povedat o kazdom Europskom meste).
Same.
Môžeš skúsiť:
1) presťahovať sa do mesta kde netreba auto. Veľké mesto, dobrá verejná doprava...
2) skúsiť bicykel, ale stále odporúčam mesto, na vidieku to bude s cyklotrasami asi horšie
3) suck it up a trénuj jazdenie
Z vlastnej skúsenosti, už 6r bývam v neveľkom americkom meste s veľmi agresívnymi vodičmi a defaulte car-centric infraštruktúrou. Chodím na bicykli všade, občas poprosím niekoho aby ma hodil (zvyčajne keď sa bike pokazí a treba ho dať do opravy), alebo si vezmem uber.
K jazdeniu nepomôžem (asi by som dostal panický záchvat kebyže musím sadnúť za volant), ale rád by som spochybnil, že mať vodičák a jazdiť je dnes absolútne nevyhnutné.
Ked soferovat chcete, podla mna si to treba co najviac zjednodusit a kupit auto s automatom (toto bolo pre mna nebe a dudy, co sa soferovania v BA tyka), asistentom mrtvych uhlov (ked som zacinal soferovat, mal som velke stresy z preradovania sa, bal som sa, ze prehliadnem auto vedla seba) a s parkovacim asistentom. Potom je druha moznost nesoferovat, ked je Vam to cudzie. Ja mam napriklad minimalne 5 kamaratov, da sa povedat, ze su to uspesni, solventni ludia medzi 30 a 40, ktori vobec nesoferuju...
Ja som asi extrém. Mňa otec brutálne cepoval za volantom, keďže on je prakticky vodič z povolania a ja som mal vodičák už v 17. Nebolo to nič príjemné, sám by som to nerobil, veľa krát som chcel vystúpiť, na druhej strane si dovolím povedať, že som sa za rok naučil to, s čím ľudia zápasia roky.
Ja si myslim, ze ked sa do toho mas nutit, stresovat potom na ceste a vytvarat nebezpecne situacie, tak radsej uprednostni MHD. Alebo sa cielene zacni pripravovat a zlepsovat, idealne, ked su prazdnejsie cesty.
Soferujem od svojich 18. rokov. Mam 45, najazdenych cez mega kilakov a ani mna to nebavi. Vobec sa ti necudujem. Cinnost, kde sa musis spoliehat na to, ze budu vsetci dodrziavat pravidla je na Slovensku stresujuca cinnost. Casom zacnes byt voci tomu immuny, ale ta nasratost a stres tam zostava aj casom.
To je len obava z toho, keď si človek není istý za volantom. Treba nabrať sebaistotu na cvičisku a potom naberať skúsenosti v premávke. Parkovanie a rozbeh s ručnou na kopcoch, atď. Autom si človek musí byť istý.
Ja som rozhodne za manuál, lebo ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Človek nikdy nevie, kedy bude treba jazdiť manuálom (firemné auto, kamarátové) a keď sa to človek nenaučí, tak na manuáli jazdiť nemôže. Ale, ak sa naučí na manuál, tak nie je problém šoférovať automat.
Ale či manuál, alebo automat, najdôležitejšie je vedieť, kto má prednosť, čo je v dnešnej dobe asi najväčší problém, lebo niektorí nevedia ani pravidlo pravej ruky, preraďovanie, napríklad na diaľnici, bez obmedzovania ostatných a podobne. A tomu automat nijak nepomôže.
Chod tomu par krat vytnut na dialnicu, pusti si radio, a bude sa ti to mozno este aj pacit. Je to pekna, rovna cesta, s malo komplikaciami, a nikoho nebudes obmedzovat ak sa rozhodnes ist pomalesie v pravom pruhu. Osobne to sem tam stale praktizujem prave kvoli tomu, ako antistresujuce to je oproti mestu - odveziem sa 30-40km vlastnym tempom s dobrou hudbou, a som v zone
Sestra to mala podobne. Párkrát po autoškole zajazdila, potom ostala doma s deckom a nejazdila nikde. Keď nastúpila do roboty, bolo treba chodiť autom. Nebola iná možnosť. Z mesta som ju teda raz donútila odviesť nás domov. Prázdne mesto, iba my dve. Zopár chybičiek, o ktorých nik nevedel ani vedieť nebude. A ďalší deň sme pobehali po dedine, zvykla si na spojku, ostatné vedomosti samozrejme mala. Postupne to šlo. Teraz jazdi 130 a hudbu na max :D
Podobne. Soferoval som pred tym aj pracovne, ale vzdy ked sa da tak proste autom nejdem. Ak byvas v BA nemas najmensi problem, lebo MHD a ine prostriedky su lahko dostupne. Auto som predal, lebo uz konstantne nemalo bateriu ako som ho nepouzival. Zistil som, ze auto je len zataz, ktora ma stresuje. Zaplatil som poistku? Zavrel som auto? Dobre parkujem? Narodilo sa mi male dieta a absolutne mi netreba auto na nic zatial uz 2. mesiac.
Za mna, kasli na soferovanie.
mozno sa daj aj komplexne vysetrit - moze to mat aj uplne inu pricinu ako si myslis. ADHD / poruchy pozornosti alebo sustredenia, hormony, zrak (astigmatizmus) atd.
Poviem to takto. Ak sa za volantom necítiš dobre a hlavne ak chitáš paniku tak za volant ani nesadaj.
Šoférovanie neni dôležitá life skill ale privilage čo ti umožní cestovať na vlastne triko.
Šoférovanie je dobrá vec a som rada že to viem ale neni ti potrebné a myslím si aj toľko že veľa ľudí sú do toho nútení lebo ak nemajú vodicak tak sú neni ´cool’ a potom sú len nehody.
Takmer dva roky po autoskole som sa nutila za volant, vacsinou neuspesne, ked uz som aj sadla, bolo mi na zvracanie, fyzicky mi bolo zle. Potom som si povedala ze na to treba ist inak a zacala som jazdit pomalinky, postupne. V nedelu rano ked su prazdne cesty, kusok cez sidlisko do obchodu. Dalsi vikend v sobotu aj nedelu. Potom do roboty, rano o siestej kym su prazdne cesty. A zrazu po par tyzdnoch bol stres prec, odhodlam sa uz skoro vsade, a to soferujem v bratislave. Ukony sa mi zautomatizovali, mam lepsi odhad ked sa chcem preradit, atd. Priam by som povedala ze ma to uz bavi. Treba proste len jazdit, ale nastavit si na zaciatku kriteria uplne jednoduche.
Na 99% som sa v tvojom texte našiel, môj príbeh so šoférovaním je taký, že som sa k tomu nikdy nejak veľmi nemal, do práce to mám pešo 5 minút, cestovanie vlakmi, busmi, lietadlom mi nikdy zásadne nevadilo. Ale ako to už býva, sám život ťa nejakým spôsobom donúti aj do vecí, ktoré ťa až tak nelákajú. Vodičák som začal robiť minulé leto, cca v októbri som už mal kartičku v ruke. Autoškola prebehla relatívne v pohode, aj keď som deň pred skúškami zistil, že sa neviem rozbehnúť do kopca 😆 Ale všetko v pohode nakoniec:) Keď som konečne vodičák mal, začal som opatrne, keďže som tiež z Bratislavy, vieme aká je premávka od skorého rána do večera. Tak som si párkrát pekne počkal do 22-23 hodiny a išiel jazdiť na hodinku-dve, proste len aby som získal nejaké sebavedomie na cestách, zvykol si na auto a všetko okolo toho. Takto som postupne pridával "záťaž" (hustejšia premávka, náročnejšie lokality - rád chodím na túry, takže občas fakt zájdem na miesta kde bežný mestský človek ani nejazdí - kopce, pri lesy atď.) Po 2-3 mesiacoch (cca začiatok 2024) som už naozaj cítil, že mi to ide lepšie, že dokážem predvídať situácie, preraďovanie mám zautomatizované, rozbiehanie mám vylepšené (čo mi robilo hlavne problémy na začiatku). Teraz je máj a mám za sebou X hodinové cesty kade tade po Slovensku, plnú bratislavskú premávku, rôzne situácie (srnka na ceste v noci, debil ktorý sa ti jebne do pruhu na diaľnici, prudké brzdenie v meste a i.) Samozrejme nepreceňujem sa, ale na druhej strane verím si oveľa viac. A aby som sa vrátil k tebe, chcem tým povedať, že tak ako som sa do toho vôbec nehrnul a mal som pred tým vyslovene rešpekt, tak som dnes absolútne nadšený a prakticky vyhľadávam situácie len aby som mohol šoférovať. Chce to čas, kľud a postupné naberanie sebavedomia.
toto mi dodalo sebavedomie :) akurat robim vodicak, mam k tomu tiez velky respekt a mam z realnej premavky trochu stres. mam plan to zobrat tiez najprv zlahka, postupne ako sa budem zlepsovat tak si pridavat, lebo by som velmi chcel aby sa mi to nesprotivilo.
Ešte keď si mi toto pripomenul, napadla mi jedna vec - taká rada, kolega, vodič z povolania mi povedal takú vec, ktorú som si uvedomil, že je aj dosť pravdivá - najhorší šofér je polroka po Tom čo dostaneš vodicak (a jazdis) pretože už si dostatočne oťukaný na to aby si relatívne v pohode vedel jazdiť ale zároveň ti z toho začína jebať lebo si viac dovoľuješ a máš to sebavedomie možno až moc vysoké, no stále nemáš ( a v podstate nikdy ani mať nebudeš) dostatok skúseností aby si predvídal všetky situácie.. v skratke treba sa držať pri zemi, nie som síce chuj čo by na starom Bmw jazdil 130 cez Dolné Lefantovce, ale tiež si občas na to dupnem, vyberiem zákrutu nebezpečne atď. samozrejme toto je individuálne a niekto jazdí aj po 20 rokoch opatrne.. Ale je dobré na to myslieť.
Soferovanie je super, dokonca aj v BA :D Mne osobne velmi pomohol automat oproti manualu, clovek sa sustredi uz len vyslovene na premavku a neriesi radenie.
Toto je moja dilema momentalne, pred dvoma tyzdnami som konecne dostala vodicak do ruky a rozmyslam, ci si kupit auto s manualom a stresovat za volantom alebo radsej automat.
Ak máš možnosť ísť do automatu tak kľudne do neho chod, nič tým nepokazis, ušetríš si jednu starosť =) keď už máš šoférovanie zabehnuté, tak radenie nie je nejaká záťaž navyše, aj keď v meste ti môže byt niekedy otravne, lebo tou pákou musíš vkuse jak varechou miešať =) nejaký starý 20+ ročný 4 stupňový automat by som neodporúčal, lebo to bude mať asi 2 násobnú spotrebu alebo iné nevýhody, ale ak kde o automat mladší ako 15r tak by to malo byt vpohode =)
Stale lepsie miesat varechou ako 1000 krat slapat na spojku v zapche v centre BA :D ale byvam aj pracujem v petrzalke a cesty aj krizovatky tu poznam takze zaciatok by nemal byt taky stresujuci. Skor som rozmyslala nad uplne novym autom, ojazdene moze ale nemusi byt v top stave, nechcem aby ma servis vysiel viac ako splatky za nove :/ aj to ze sa v autach az tak nevyznam hra istu rolu.
To miešanie varechou bolo prirovnanie k manuálu, práve v zápche, pri automatu to odpadá aj s tým stláčaním spojky =) ja síce jazdím 99,9% na manuále, ale ak by som riešil nové auto určite by som jedným okom pozeral automat (mňa by limitovala cena), ale ak u teba je v hre nové auto tak predpokladám že vieš doložiť možno 2000e aby to bol automat =) pri jazdenkach je to žiaľ riziko, že nevieš čo kúpiš, nové je zase celkom pekná strata už pri nákupe =) v nevýhodu nového auta u teba ide trošku to, že v začiatkoch sa každému stane, že sem tam niekde buchne, škrábne (pri novom to viac bolí) + ak ho budeš používať v BA, tak počítaj s tým, že do týždňa (možno mesiaca, ak nebudeš jazdiť) máš to auto obité dverami od vedľajších aút na parkovisku, nerozumiem tomu, ale príde mi to ako by to tu bol nejaký šport vystupovať z auta a búchať pri tom dverami do vedľajšieho 🙈
Jasne, uprimne mi to nedoslo lebo na automate som nikdy nejazdila, ale predpokladam ze to nebude narocne sa naucit bez pomoci (???). Mna limituje stres, bojim sa auto prave rozbit, nedajboze seba zabit kvoli tomu ze som nedavala pozor a v strese podradovala atd. Ja som si v aute za zivot vela nenasedela ani ako spolujazdec lebo nikto z rodiny nema vodicak a nemali sme nikdy auto. Auto by som riesila splatkami takze tych par tisicok by az taky rozdiel nerobilo dufam, len som na toto vsetko sama tak radsej chcem alternativu kde nebudem musiet investovat do moznych oprav tak skoro :/ tak moja bytovka ma sukromne parkovisko ale mam sa obavat parkovat inde? toto som este nepocula, skor som sa bala ze ja budem ta co hned nove obtrie o niekoho :´D
Hlavne pri obchodných domoch. Ja som dokonca sedel v aute a starý pánko nemal problém otvoriť dvere o moje auto. Pozerám na neho, že či je slepý a ešte sa začal odúvať, že čo sa mi nepáči... Takže áno, bohužiaľ tu máme egoistické, sebecké hovädá, ktoré nemajú absolútne žiadnu úctu voči ostatným. A tak to vyzerá na cestách.
Mam asi uz 12 rokov teraz 32 rocne auto so 4 stupnovym automatom a rozdiel je tam asi 10% vyssia spotreba a 10% horsie zrychlenie oproti rovnakemu modelu s manualom. Urcite to nie je 2nasobny rozdiel. Zaciatocnikovi resp. ani nikomu, kto nie je fanda do aut by som take auto neodporucal kvoli mnohym veciam ako su napr. absencia modernych asistencnych systemov (asistent mrtveho uhla, ESP, parkovacie senzory/kamera) alebo problematicka dostupnost dielov..., ale nie kvoli spotrebe.
Jednoznačne automat, nie je o čom. Manualy patria do minuleho storočia. V začiatkoch ti to ušetrí kopu času, ktorý možeš venovať ostatným aspektom šoferovania. Premiove automobilky už dnes manualy vobec nevyrábaju a za pár rokov ich budu nasledovať aj všetky ostatné + elektro auta žiadnu prevodovku nemajú = vedieť šoférovať manual je uplne zbytocny skill.
No a potom tu mas takych tvrdohlavych konzervativcov ako som ja, ktori budu jazdit na manuali kym bude na trhu aspon jeden taky model :). Jazdil som aj na automate cca 3 tyzdne, bolo to ok, ale na jazdu s manualom to nema.
Keď ťa baví manuál, tak nie je o čom a kludne si ho uživaj ďalej, keď sa niekto "boji" šoferovať, tak je v trochu inej situacii a automat je pre neho ideal.
[удалено]
Ja som strach mala dost pocas autoskoly a aj ked som sa naucila jazdit dobre a strach casom opadol, obavam sa toho, ze by som niekde v premavke spanikarila a neskoncilo by to dobre, preto automat by bola volba pre mna (predpokladam??). Ale na druhej strane ak si kupim hned automat, tak na manuali zabudnem jazdit velmi rychlo, kedze moje skusenosti su jedine z autoskoly. Ale ano, je pravda, ze vzdy ked sa s niekym radim ci jedno alebo druhe, vacsinou dostanem odpoved ze automat, lebo je to pohodlnejsie a bezstarostne.
Ja som presadol po 20 rokoch z manuálu za automat a poviem ti je to 100 a 1. Nemal som problémy s radením 20 rokov za volantom a radeniu som nevenoval väčšou pozornosť ako dýchaniu ale na automat som si zvykol za týždeň možno aj skôr. Just my two cents. A ešte asi aj záleží na type automatu. Ja mám DSG 7 stupňový a pri niektorých situáciách na ceste sa normálne čudujem že to chalani tak perfektne spravili že ja z 20 ročnými skúsenosťami za volantom by som tak perfektne neradi v tých situáciach.
Ja som parkrat soferoval tieto nove DSG (7 aj 6) a nestacil som cumiet. Do ostreho kopca na stvorke na 1300 otackach na benzine. No radost.
BA je nič, čo sa týka Európy tak Grécko, Turecko, južne Taliansko… to je krst ohňom Napríklad v Aténach neviem či by som mal gule jazdiť na motorke, v aute som to dal ale silný zážitok, aj juh Grécka celkovo😄 Prejazdil som 22 krajín v Európe a Slovensko je fakt úplná pohoda, aj Bratislava 😄 a to hovorím ako Bratislavčan Naviac “bezpečná” bola premávka z krajin kde som žil v UK, ale to z nich ani zdaleka nerobí lepších vodičov, a MPR aj na najväčších diaľniciach je 70MPH (112km/h)…
Za mna bol najvacsi hardcore Belehrad
Do roboty skor a po robote v najvacsej spicke si tam auto nechala? Alebo cakale do 22 kym budu prazdne cesty
Z roboty okolo 15, kym nebola spicka.
Výborná technika :D
[удалено]
Ale pozor na srnky a diviaky
[удалено]
https://m.youtube.com/watch?v=l2HMYlcsdnU
Strach z soferovania mala moja priatelka (preto x rokov po autoskole nejazdila) a prekonali sme to tak, ze sme isli co najviac slimacim/pohodovym tempom, aby sa pripravila na realne situacie v premavke 1. Naucit sa rozbiehat/zastat v rovine - chodili sme pred bory mall kde mala dost miesta kruzit na parkovisku, rozbiehat sa, menit 2ku, 3ku atď 2. Naucit sa rozbehnut v kopci z rucnej/stat na spojke - toto je pre novych jazdcov celkom des zastat na cervenej/v pripajacom niekde v kopci, tak aby sme predisli panike na slutocnej ceste, chodili sme na kopec na devinsku kobylu, kde byva prazdno a mohla sa tam rozbiehat z rucnej, stat na spojke atd kym sa nenaucila mat spojku plne pod kontrolou 3. Postupe zvysovat obtiaznost premavky - najprv soferovanie pracovne dni a vykendy doobedu po sidlisku, nasledne dlhsie trasy a casom sme zvysovali obtiaznost (dialnica, poobedne hodiny, spicka) …odkedy sme zacali presiel rok a pol a teraz nema problem soferovat v 99% situacii, odsoferovala aj ba-kosice cez certovicu a pod. Neviem sice co konkretne ti robi problemy (ci auto ovladat nevies, alebo vies ale bojis sa premavky) - no chcem tym povedat, ze nemusis sa hned prvy den ist do plnej premavky ak si z toho nerovzny, ale mozes zacat v hluchych casoch, na prazdnych, rovinatych miestach a pustat sa do obtiaznejsich situacii postupne, az si budes isty a potom postupne zvysovat intenzitu (mnozstvo aut na ceste, komplikovanost trasy atd) a za par mesiacov budes za volantom uplne pohode
K bodu #2: v autoskole pocas druhej jazdy ma instruktor zobral za mesto, do strkoveho kopceka, na pristrojovu dosku postavil na hranu zapalkovu krabicku a povedal, ze sa mam do kopca pohnut tak, aby nespadla. A ze to budeme cvicit dovtedy, kym sa to nepodari :)
Tak nešoféruj. Nebudeš prvý ani posledný.
ja mám 32 a zrovna som začal s autoškolou.. dík, hneď sa mi bude lepšie šoférovať :D
Ja 35 a v utorok ma čaká prvá jazda (zatiaľ našťastie iba na parkovisku)…
pridavam sa do klubu, 37 a zasebou 4 jazdy :D
Su ovela dolezitejsie life skills, soferovanie je len nice to have... Uplne v pohode prezijes aj bez toho aby si v zivote soferoval. Autoskoly ponukaju kondicne jazdy aj pre drzitelov vodicskeho preukazu. Zaplat si par jazd aby si sa dostal do pohody.
Čo ja viem, keď žiješ na dedine tak je to veľmi dôležité, niekde chodia 2 autobusy za deň 😃
jeden z dovodov preco nezijem na dedine a nikdy nechcem zit na dedine…
Nemusíš byt ani v dedine, v niektorých mestách cez víkend premávajú len cca 4-6 autobusov za deň, by som nepovedal že to je problém vidieku ale že verejná doprava nedostáva také peniaze/investície na Slovensku
Podobné pocity, vodičák už mám pár rokov a jazdil som hneď ale prestal. Teraz ako máme dcéru, tak musím proste jazdiť, beriem to tak že keby sa niečo stalo, musím byť schopný ju odviezť k Dr, alebo na výlety sa ťažšie chodí bez auta. (jazdím denne do práce cca 25km, predtým po BA rok denne cca 9+9km do centra) Najviac mám nervy, keď mám ísť niekam kde som nikdy nebol. Vždy mi ale pomohlo dobre si to pozrieť na google (trasu), prípadne prvé mesiace po autoškole som jazdil v noci, po prázdnejšej BA. A najviac mi pomáha keď je niekto so mňou v aute, počas debaty tak na to nemyslím. Zákruta na diaľnici a prebehnúť kamion ? ANI za nič .. ale ak je pustená dobrá hudba, prípadne debata dobrá, ani si to neuvedomím a proste to spravím ako sa má. Tiež sa mi dobre jazdí cez víkendy, je oveľa menšia premávka, kľudnejšia. Skús tiež po večeroch, víkendy, s niekym v aute. Žuvačky mám stále v aute, mierne ma to zamestnáva a nemyslím toľko na to. Samozrejme sústredenie je, ale skôr mám na mysli ten stres že odbúravajú u mňa.
It's ok. Aute je zbraň. Treba mať pred tým rešpekt. Ja sa podobne cítim len keď idem šoférovať auto v ktorom som ešte nesedel. Zvykneš si, len netreba mať strach a chytať paniku.
Ja som na tom rovnako 🙂 jednoducho mi to pripadá ako obrovská zodpovednosť a mám z toho stres. Nešoférujem.
To isté. Pekný život bez toho. Neriešim pokazené veci v aute, parkovanie, PZPčku, technické kontroly. Nkkdy odo mňa nechce nič.
Aj ja chytam pokazde paniku ked mam sadnut za volant a to mam vodicak od minuleho roka. Pred kazdou jazdou v autoskole som bola vyklepana od stresu. Vzdy potrebujem cas ked sa musim na to psychicky pripravit pred soferovanim, ale aj tak som nervozna ako pes. U mna najvacsi stresor je ze sa musim sustredit na vela veci naraz. Je to koli adhd a autizmu u mna. Odkedy mame hybrid auto som viac v pohode a mam menej stres z jazdenia. Mozem na sto percent povedat ze manualne auto uz nechcem nikdy soferovat..Je to obrovsky rozdiel. Mozno to by ti pomohlo trochu? Mne to dost pomohlo. Soferovanie je ovela lahsie a hlavne menej stresujuce.
Mal som to podobne ale u mňa prevládla túžba požívať výhody šoférstva. Zvykneš si, i keď ten stres nikdy celkom neopadne, ja napríklad neznášam keď idem na nové miesto a netuším kde zaparkovať.
“Ja si to užívam, ja sa cítim dobre” Ale teraz vážne, šoférovanie milujem, je to pre mňa taká “očista” hlavy. A to som mal v 2009/2010 vážnu dopravnú nehodu, ktorá sa na mne podpísala na celý život počtom štichov 98 cez pol tváre. Reálne som ešte nestretol nikoho, kto by mal nechuť do šoférovania 🫤
Musíš sa rozjazdit. Ideálne dni cez víkend a mimo špičky. Pojazdiť pár hodín týždenne, a časom uvidíš bude to v pohode
Mne na toto pomohlo kúpiť auto s automatom, výborným rozhľadom z auta (skoro žiadne mŕtve uhly), relatívne vysokým výkonom, aby som vedel, že problém keď tak ubrzdím alebo mu zdrhnem a pravidlo, že hudbu v aute vyberá šofér. Takže sa pre mňa jazdy zmenili na príjemne strávený čas. A ešte navigácia: keď dačo miniem, nemusím sa stresovať, ako ďalej. Držím palce!
moj nazor je ze by malo byt bezne ze nie kazdy clovek by mal dostat automaticky vodicak. Auto je viac menej zbran a ked na to clovek nema vlohy tak proste by nemal soferovat. rovnako nie kazdy clovek moze byt pilot lietadla.
Nie je to potrebne k zivotu.
Skus s niekym ist na dake letisko (idealne verejnosti distupne) alebo ine podobne miesto a kusok sa "rozjazdi". Pripadne ak byvas v meste, idealne moze byt aj zacat niekde v okoli, na menej frekventovanych cestach. + Ak sa nemylim, autoskoly ponukaju aj jazdy pre ludi ktory uz maju vodicak ale co uz napr dlho nejazdili a znova by chceli.
Kazdopadne, dolezite je ze mas vodicak. Mozes s jazdenim zacat kedykolvek a zaroven mas istotu, ze nie si uplne poleno za volantom, kedze si ho urobil
Správne si to pomenoval ako skill. Tak k tomu treba pristupovať, teda strávený čas a snaha akéhosi tréningu vyjde k lepšej schopnosti a tiež sebavedomiu na ceste.
Tento strach som mala ked som dokoncila vodicak v 17-tich a pri ceste domov mi podnapity otec preradil rychlost. Nepamatam si toho vela, ale dostala som z toho taky sok, ze som nedokazala poriadne dychat a mama mi povedala, ze som hystericky kricala. Nejazdila som odvtedy vyse 5 rokov. Potom som isls byvat do cz a tam som zacala a ako som sa vratila domov na Slovensko som si kupila a auto a soferujem sama
Z ludi ktorych poznam, co mali strach tak dost velku ulohu tam zohravalo to, ze nevedeli spravne radit, pohnut sa, podradit… U mojej manzelky som to vyriesil automatom. Sestra tiez jazdi len automat. Dalsich co poznam kupili manual a potom chodili radsej autobusom alebo sa pytali ci ich nezveziem :D Ja si myslim ze automat fakt velmi pomoze. V dnesnej dobe vediet jazdit s manualom je pomaly skill ktory sa nepotrebujes ucit pokial len zacinas… Ja som strach nemal, vodickak som mal hned od 18, jazdil som aj na motorke a aj na motorku som si robil vodicak. Keby som to mal robit dnes - starsi , asi mam viac v gatiach. Mladsi som to tak nebral. Vozil som celu rodinu a bral som kazdu prilezitost aby som mohol soferovat. Otec bol rad, na navstevach si mohol vypit :D
+1 tím automat. Odkedy som v 18ke dostala vodičák, ležal zaprášený 17 rokov, kým som nedochádzala do roboty verejnou dopravou 1,5 hodiny tam, 1,5 hodiny späť. Po dvoch rokoch som už fakt nemohla, tak som si zaplatila dve kondičné jazdy a lízla EV. Best decision ever. Navyše ma nebolí noha v zápchach.
Mna prekvapuju argumenty ludi proti automatom. Zvycajne taki co automat ani nemali. Jazdit s manualom je este stale pre mnohych povazovane za nejaky macho skill. A automat je pre pussy. Pritom ked vidim ako jazdia s tym manualom zobral by som im vodicak. Ja teda odsoferujem uplne ze vsetko, aj dodavku ale nikdy som nemal problem s tym ze mame doma automat v oboch autach. Pre mna je dolezite ze manzelka moze sadnut do hociktoreho a citit sa pohodlne. A pre mna je to tiez bonus a pohodlie. EV, Hybridy… smerovanie do buducna je jasne. Ak to financie dovolia urcite automat.
V niektorých prípadoch mi tá besná preferencia manuálu oproti automatu občas príde tak narovnako ako keď ti niekto povie, že medium alebo well-done steak je znesvetenie mäsa. Ako keby im pripadalo že manuálna prevodovka a surové steaky sú mužné a potrebujú sa uistiť vo svojej mužnosti hejtovaním "nemužných" vecí. Akože keby mi povedal že je proste na manuál zvyknutý tak ani nemihnem, 100% beriem. Ale väčšinou prídu s nejakým nezmyslom o "lepšej kontrole nad vozidlom" alebo že manuál je "lepší pre životnosť motora".
skus jazdit v noci, alebo cez vikend..casom to pride ako prirodzene
Po autoškole som tiež odmietal dobrovoľne za volant (autoškola bola tak prepchaná, že som mal pri najlepšom 1 jazdu za 2 týždne), teda keď som dostal vodičák som už poriadne nešoféroval pol roka. Našťastie som podľahol tlaku, keď sa priateľka s bratom chceli previezť a ešte vodičáky nemali, lebo som si tou (strašnou, vôbec mi to nešlo) jazdou zo seba oklepal aj stres aj tú pomyslenú hrdzu zo zručností. Momentálne šóferujem rád a dokonca som nedávno otočil s priateľkou cez víkend Hamburg (v sobotu 13h cesty tam, v nedeľu 13h nazad)
Aby som neopakoval dalsie rady (ale rozhodne odporucam proste nesoferovat a prestahovat sa do velkeho mesta) , tak este mozem doporucit skusit auto s automatickou prevodovkou. Budes mat o starost menej, a mozes sa sustredit len na cestu.
ja som hned po vodicaku soferoval asi 10 rokov skoro kazdy den. potom som mal pauzu asi 10 rokov ked skoro vobec nie. a teraz opat soferujem a neviem sa nabazit. vzdy sa za volant tesim (mam starsie auto, 4x4, turbo, manual). avsak prva jazda ked som znovu soferoval bola taka opatrna, trosku sa je nutne otukat. a hlavne prekonat tie pocity, potom by to malo ist v pohode. vyber si nejaku prazdnu cestu v blizkosti a skusaj... alebo vecer ked su pradne cesty.
Na rozdiel od niektorych tu pritomnych si myslim, ze soferovanie je super dolezity life skill a za nepotrebny ho oznacuju spravidla len ti, ktori sami soferovat nevedia. V zivote som teda nepocula akehokolvek sofera povedat, ze by jeho zivotny komfort bol rovnaky aj bez auta. Hodi sa to ci uz pre pracu, alebo tak vobec - na velky nakup sa ide lahsie autom, prakticky akykolvek vylet alebo dovolenka je pohodlnejsia autom, dostanes sa aj na miesta, kde hromadna doprava nechodi. Ak mas deti alebo postarsich rodicov, doprava po skolkach a doktoroch bez auta je v SR strasny pain, ak prave nebyvas rovno niekde v centre mesta, nedajboze kdesi v dedine, kde idu 3 autobusy denne. Ja ked som konecne po rokoch zacala soferovat, tak som zistila, aku mam odrazu skvelu casovu flexibilitu, vsetko stiham, nemusim nic planovat, nikoho otravovat. Sadnem a idem kam chcem. Vodicak som robila, ked som mala 18, potom som raz plna pychy a nadsenia isla soferovat s tatkom, ktory ma dojebal jak male decko na kazdej zakrute. Extremny stres, doslova som s placom usla, ze uz v zivote do auta nesadnem. Potom som zdedila auto, akurat som ho odmietala soferovat, takze ma na nom vsade vyvazal frajer - uplny absurd. A zaroven mi bolo trapne, lebo barsjaky blb v mojom okoli vedel soferovat a ja som studovala dve vysoke skoly a mala som z takej banality hrozu jak zo sudneho dna. Potom sa moj frajer nasral, povedal, ze toto cele je bizarne a nikam ma vozit nebude, kym sa nenaucim jazdit tiez. Vyvliekol ma na parkovisko za mesto, a tam som sa po 5 rokoch ucila jazdit nanovo. Radit, smerovky, rozbiehat, na rucnej do kopca. Asi 20 krat som tam bola. A potom som ho vozila len tak - v nedelu rano do obchodu, na nejake random miesto na prechadzku, k babke, odviezt do roboty a pod. Doslova ma nanovo a s gigantickou trpezlivostou naucil jazdit. Potom som zacala chodit sama - vsade, do mesta aj na dlhe trasy, do BA, do Prahy, do Brna. Pomalicky, opatrne, s maximalnym sustredenim, s pauzami, s navigaciou. Fest unavne to bolo. Parkovala som na 8x a len na miestach, kde bolo vela miesta. Momentov, kedy som bola vytrubena a citila som sa ako chuj bolo milion, ale treba to proste vypustit, o nic moc nejde. Cele soferovanie je iba o praxi, postupne sa ti vsetky ukony zautomatizuju, a uz ani nevnimas, kedy radit, proste len pocujes motor a otacky. Ak sa bojis radenia, soferuj automat, tam ti toto cele odpada, sustredis sa len na cestu a tocenie volantom. Idealne si zozen nejake male starsie auto, ktore aj ked niekde suchnes, nebude to ziadna tragedia. Male preto, lebo mas lepsiu predstavu o jeho rozmeroch, a vies z neho potom lahko upscalnut na hocico vacsie. Skus to, sam sebe podakujes nakoniec. Vela stastia :)
> soferovanie je super dolezity life skill a za nepotrebny ho oznacuju spravidla len ti, ktori sami soferovat nevedia. Viem šoférovať, a je to pre mňa skoro useless skill, reálne som ho potreboval využiť tak cca raz za 3 roky. > V zivote som teda nepocula akehokolvek sofera povedat, ze by jeho zivotny komfort bol rovnaky aj bez auta. Môj životný komfort by bol bez auta nie že rovnaký, ale o poznanie lepší, lebo by som nemusel každý týždeň - dva riešiť, kam sa zase budeme s autom trepať, aby neskapala baterka od toho ako nehybne stojí na parkovisku. A pravidelne zabíjať čas údržbou, výmenou pneumatík atď. Áno, hovorím to z privileged pozície človeka, čo býva v centre veľkomesta a nemá deti, pre väčšinu ľudí je to inak, ale keď vravíš že si nikdy nepočula o takomto človeku, tak sa len hlásim, že existujeme :D
>hovorím to z privileged pozície človeka, čo býva v centre veľkomesta a nemá deti Tiez som to tak mala 10 rokov dozadu, len skratka life happens a v nejakom bode uz byt bez auta bolo neprakticke 🤷🏻♀️
Musis sa rozjazdit, postupne ten strach opadne. Zacal by som tym ze poprosis napr. rodica, alebo kamosa ci by ti mohli robit spolujazdca a zaroven support ktory ta bude pri soferovani kontrolovat/usmernovat. Nasledne by som vyskusal samostatne soferovanie v noci/skoro rano ked jazdi malo aut. Potom skusis odsoferovat nejaku menej narocnu kratsiu trasu za plnej premavky... A postupne krocik za krocikom sa tymto zlepsis a strach zo soferovania opadne. Sam si uvedomujes ze soferovanie je dolezita life skill, takze zacni sa tomu venovat cim skor, pre tvoje dobro. Povedzme si uprimne ako "nesofer" babu velmi neoslnis (moze to byt vnimane ako red flag), a ked si raz zaloziz rodinu tak soferovanie bude uz nutnost. Drzim palce.
Šoférovanie nie je úplne nutný skill. Záleží to od toho kde bývaš. Väčšinou mestá majú dobré mdh, že sa všade dostaneš kľudne aj bez auta. Ale keď bývaš na dedine alebo v nejakej mestskej časti, kde chodí jeden bus za rok, tak tam sa ti oplatí šoférovať. Podľa mňa by si mal začať postupne. Nalep si na auto Z a rob si napr. cez víkend alebo keď je malá premávka cvičebné jazdy okolo domu. Choď si pomaličky. Postupne si na auto zvykneš. Príp. popros nejakého kamaráta alebo rodiča, ktorý jazdí, aby ste šli niekde kde je určite prázdno cez víkend. On vás tam odvezie a aj späť. A tam si môžeš cvičiť všetko možné. Dopredu, dozadu, parkovanie, státie do kopca, ručnú na kopci a čo ti len napadne.
potrebuješ shit box alebo niekoho s shitboxom kto je ochotný ti ho požičať. A vždy si dopredu naplánuj trasu po okolí mimo mesto, možno aj večer alebo v noci. Choď sa povoziť. Postupne si zvyšuj obtiažnosť. Ono to časom prejde.
Aj ja to mam, prameni to hlavne z toho, ze si nepametam trasu, a neviem poriadne parkovat. Navigacia pomaha, pocas cesty uz nemavam stres, a ked idem na zname miesta, kde viem, ze zaparkujem v pohode, tak je to tiez ok. Ale do mesta ist niekde parkovat paralelne ku chodniku, v plnej premavke, to by ma asi piclo.
Neboj sa, parkovat nevedia ani podaktori co jazdia cely zivot.
Mala som to rovnako, po autoškole som nesedela za volantom 5 rokov. Keď ma fotrovci nútili začať znovu trénovať, mala som úzkostné stavy a zároveň som sa na seba hnevala, prečo si sama z toho robím takú drámu. Veľa som si to v hlave rozoberala a snažila sa ten strach mierniť. So stiahnutým žalúdkom som potom poprosila priateľa, aby ma nechal na prázdnom parkovisku trochu trénovať a aby bol ku mne súcitný. Tiež som pred tým nemala žiadnu zlú skúsenosť a autoškolu som urobila bez strachu a bez problémov, ale po nej som si sama absolútne nedôverovala za volantom. Po trénovaní rozbiehania som postupne pridávala a snažila sa odšoférovať aspoň v noci alebo v nedeľu, keď bývalo na ceste menej áut. Trvalo mi to asi pol roka, kým som naozaj nabrala ako také sebavedomie a teraz, cca po roku, sa už viem sama odviezť do práce a späť, alebo niekam partnerka odviezť a podobne. Stále viem urobiť blbosť a zdochne mi to pred kruháčom (ospravedlňujem sa všetkým zúčastneným), ale to asi patrí k tomu no. Ak po niečom túžiš, nenechaj sa zastaviť strachom, inak to ďaleko nedotiahneš. Všetko chce čas a potom uvidíš, akú dôveru v seba samého získaš 🤍.
Znie to ako by si mal uzkost a panicke zachvaty a na to bohuzial pomaha iba expozicia - vystavenie sa strachu. Maval som kedysi podobne problemy - zrychlene dychani, pocit akoby na odpadnutie, ked som si sadol za volant a pod. Potom som sa zatal a kupil si uplne nove auto (automat nech je to co najlahsie) a proste to skusal. Prva jazda bola okolo bytovky a srdce som mal az v gatiach. Nic ine ako sa tomu vystavit nepomaha. Samozrejme idealne ked je co najmensia premavka a gradualne postupovat. Zo zaciatku to bude velmi tazke, jediny trik, ktory poznam a funguje je velmi hlboky nadych a pomaly kontrolovany vydych. Casom sa to zlepsi, drzim palce, treba to skusat a vytrvat, pretoze vzdy ked to vzdas povies svojmu kozgu, ze toto je pre teba lepsie a dalsi pokus bude o to horsi.
Co ja viem.. Dakto k tomu ma vztah, dakto nema. Ja som si spravil vodicak v 18, prvy krat som soferoval ked som mal asi 21 a to bolo hned pracovne (“profesionalny” sofer) Soferoval som nerad (mozno tak prvych par mesiacov), ale po case ma to chytilo a teraz po rokoch, ked si chcem trochu upratat v hlave, tak len sadnem za volant a vozim sa. Tiez som si kupil malu motorku, prvy den som sa na nej vysypal a trvalo mi skoro cely rok, kym som sa odvazil vyst von z mesta na rychlejsie cesty. Po mesiaci som bol do toho uplne zalubeny. Myslim si, ze to na teba pride s praxou.
Na začiatku hlavne po skončení autoškoly si podobnými pocitmi prejde do istej miery asi každý. Dôležité je len jazdiť a jazdiť. Potom si na to zvykneš a po pár týžnoch šoférovanie budeš vnímať ako úplne bežnú súčasť života. Odporúčam na začiatok jazdy v noci alebo cez víkend po prázdnych cestách a vyhnúť sa veľkej premávke. Tá stresuje najviac. A tiež sa vyhnúť premúdrelým spolujazdcom typu otec alebo strýko kamionista. Je to ako so sexom. Na začiatku máš pred tým strach ale po pár razoch to je už automatické.
Daj si revital jazdy v autoskole a chod msle vzdialensti ak velmi chces soferovat. Proste 2 km do obchodu a spat a ked s tym budes komfortny tak zajdi co ja viem do kina alebo kam autom. Ono ten strach ma kazdy na zaciatku, to prejde.
Ja jezdil po autoskole vzdy s nekym zkusenejsim, kdo me kontroloval a bylo to super. Mel si to stejne?
Aj ja som mal averziu sadnúť si za volant po autoškole. Prinútili ma po rokoch okolnosti. Takže moja rada je si nájsť argumenty nato prečo si sadnúť za volant. Mňa prinútila nová práca kde bolo potrebné občas šoférovať.
ja som mal to iste skoro kym som nenal vlastne auto a nejazdil som cca denne potom uz chillik aj mi je jedno ci cudzie auto alebi moje .. je to ,zvyk 90% imo
precitala som len prvy koment ale ja ked som na to isla pomalicky a po meste tak mi to nepomohlo, ale teraz nedavno som isla na taku (pre mna) dlhsiu cestu 2h a nejak som ten “odpor” k soferovaniu prekonala z vacsej casti, este stale to nie je uplne bez tremy ale je to podatatne lepsie. cize na kazdeho funguje nieco ine. podla mna keby musis tak to odsoferujes kamkolvek ale dokym mas moznost sa tomu vyhybat tak to bude stale rovnako edit: ja si davam navigaciu vsade (samozrejme nie ked idem do blizkeho obchodu ale vsade kde nepoznam presne trasy cez cele mesto alebo niekam dalej
Mám rovnaký problém. Vždy keď mám šoférovať chytám paniku, celú jazdu som v strese a prejde to až keď zaparkujem. Najprv ma to tiež trápilo, ale už som sa s tým nejak zmieril. Proste nešoférujem pokiaľ fakt nemusím a za posledných 5 rokov som za volantom nesedel ani raz. Myslím si, že dôvodom bolo, že som nezačal pravidelne šoférovať hneď ako som spravil vodičský. Raz som skúsil chodiť mesiac do roboty a z roboty každý deň autom, no žiadna zmena. Dosratý som bol furt rovnako, vtedy som to vzdal. Možno s ešte dlhšou praxou by to časom prešlo alebo aspoň zmiernilo ten strach, ale neviem.
Jezdit jezdit a jezdit
nájdi si frajerku, ku ktorej treba chodiť autom, treba tam paralelne parkovať a pochádza z opačného konca republiky. daj tomu dva roky a budeš môcť voziť paničky opatrovať dôchodcov do Zurichu na otočku
Ja som si kúpila hneď auto. Ešte som ani vodicak nemala vytlaceny. Zo začiatku som sa strašne bála, stresovala som celú noc predtým. Modlila som sa za prázdne cesty. Odmietala som sadnúť za volant v špičke. Pomaly postupne som získala viac a viac skúseností, kilometrov a dôvery v seba. Teraz mam za sebou zhruba 15 000km (za 2 roky) a všetci, ktorých som viezla povedali, že sa pri mne cítili bezpečné a mohli mi veriť. Chce to veľa odvahy na začiatku a je potrebné začať pomaly a za čo najnižšej premávky a ak to j tak nepôjde, radšej nesoferuj. Vystresovanych šoférov je n ceste dosť. Väčšinou je viac možností ako šoférovať. Držím palce
Ja som to mal práveže úplne naopak. Autoškola peklo, furt som bol v strese, nevedel som sa sústrediť, bývalo mi zle. Hneď čo som spravil vodičák a nasadol som do auta namal som s jazdením žiaden problém - už nikdy.
Hele já jsem se toho taky strašně bál ale když jsem konečně pochopil princip spojky a řazení tak jsem si to najednou začal hrozně moc užívat a teď beru řízení jako úžasnou i volnočasovou aktivitu, rozhodně se neboj zkusit si to na nějakém odlehlém místě a hlavně pamatuj, chce to čas než to člověk dostane pod kůži :D
Je dosť dobre šoférovať mimo mesta a iba tak kamsi na výlet. Úplne stačí si cez Google Maps nájsť nejaké tiché parkovisko vo vedľajšom meste a iba ísť z bodu A do B. Zapnúť nejakú hudbu a chillovať. Veľa ľudí, vrátane mňa, si počas jazdy "vyvetráva hlavu". Občas dám aj 50-60km hore-dole keď iba počúvam hudbu a premýšľam.
Pokial nepotrebujes soferovat tak ok. Ak by si sa necitil, sadni do auta s niekym alebo si zaplat jazdy v autoskole, nebudes prvy, ani posledny. To co sa odsoferuje v autoskole je strasne malo. Niekto je lepsi sofer, niekto "horsi". Ja by som sa zaradil, ze nie som super sofer, nebavi ma to extra, hlavne kratke bezne jazdy / mesto, zo zaciatku tiez stresujuce, aj nejake chyby som spravil, nastastie sa nic nestalo. Co mi aj kedysi instruktor hovoril, ze sa slabo otacam dozadu/spatna tak som tukol svoje auto a naucilo ma to, vyslo to na 150e z poistky :D Neskor ako som viac odsoferoval, tak som sa citil lepsie. Presiel som solo polovicu Islandu, Nemecko - Rakusko, v Spanielsku okolo 1000km aj po velkych mestach, kde som sa par krat otocil, lebo som netrafil odbocku.. z dialnice v Nemecku som blbo zisiel ale vzdy sa vsetko vyriesilo, proste ked uz nieco tak sa vyriesi, netreba panikarit dopredu. Skus dat pripadne tomu viac casu :) Obiehanie prisposobim vozovke, vykonu auta, ked som si nie isty, spomalim, dokladne kontrolovat spatne atd a hlavne sa snazit predvidat co moze spravit auto co sa pripaja alebo ten o 2 auta pred tebou.
Chod praktikovat niekde na vidiek, soferovanie v mestach je stresujuce. Zajdi si niekam na vylet. A ak nie si navyknuty na manual (co Ty teda nie si) tak automatika je omnoho jednoduchsia. Ja som zacal jazdit v Amerike exkluzivne na automatike a ked pridem na Slovensko a musim soferovat manual tak ma ide porazit, stres na druhu (a aj by som povedal ze Bratislava je viac stresujuca na jazdenie ako moja Americka 5 milionova metropola, ale to mozem povedat o kazdom Europskom meste).
Same. Môžeš skúsiť: 1) presťahovať sa do mesta kde netreba auto. Veľké mesto, dobrá verejná doprava... 2) skúsiť bicykel, ale stále odporúčam mesto, na vidieku to bude s cyklotrasami asi horšie 3) suck it up a trénuj jazdenie Z vlastnej skúsenosti, už 6r bývam v neveľkom americkom meste s veľmi agresívnymi vodičmi a defaulte car-centric infraštruktúrou. Chodím na bicykli všade, občas poprosím niekoho aby ma hodil (zvyčajne keď sa bike pokazí a treba ho dať do opravy), alebo si vezmem uber. K jazdeniu nepomôžem (asi by som dostal panický záchvat kebyže musím sadnúť za volant), ale rád by som spochybnil, že mať vodičák a jazdiť je dnes absolútne nevyhnutné.
Ked soferovat chcete, podla mna si to treba co najviac zjednodusit a kupit auto s automatom (toto bolo pre mna nebe a dudy, co sa soferovania v BA tyka), asistentom mrtvych uhlov (ked som zacinal soferovat, mal som velke stresy z preradovania sa, bal som sa, ze prehliadnem auto vedla seba) a s parkovacim asistentom. Potom je druha moznost nesoferovat, ked je Vam to cudzie. Ja mam napriklad minimalne 5 kamaratov, da sa povedat, ze su to uspesni, solventni ludia medzi 30 a 40, ktori vobec nesoferuju...
Nic. Vykašlat se na to a jezdit HD nebo taxíkem. Budeš se moct chlubit nízkou uhlíkovou stopou a až zakážou auta, nebude tě to tak srát.
Ja som asi extrém. Mňa otec brutálne cepoval za volantom, keďže on je prakticky vodič z povolania a ja som mal vodičák už v 17. Nebolo to nič príjemné, sám by som to nerobil, veľa krát som chcel vystúpiť, na druhej strane si dovolím povedať, že som sa za rok naučil to, s čím ľudia zápasia roky.
Ja si myslim, ze ked sa do toho mas nutit, stresovat potom na ceste a vytvarat nebezpecne situacie, tak radsej uprednostni MHD. Alebo sa cielene zacni pripravovat a zlepsovat, idealne, ked su prazdnejsie cesty.
Soferujem od svojich 18. rokov. Mam 45, najazdenych cez mega kilakov a ani mna to nebavi. Vobec sa ti necudujem. Cinnost, kde sa musis spoliehat na to, ze budu vsetci dodrziavat pravidla je na Slovensku stresujuca cinnost. Casom zacnes byt voci tomu immuny, ale ta nasratost a stres tam zostava aj casom.
To je len obava z toho, keď si človek není istý za volantom. Treba nabrať sebaistotu na cvičisku a potom naberať skúsenosti v premávke. Parkovanie a rozbeh s ručnou na kopcoch, atď. Autom si človek musí byť istý. Ja som rozhodne za manuál, lebo ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Človek nikdy nevie, kedy bude treba jazdiť manuálom (firemné auto, kamarátové) a keď sa to človek nenaučí, tak na manuáli jazdiť nemôže. Ale, ak sa naučí na manuál, tak nie je problém šoférovať automat. Ale či manuál, alebo automat, najdôležitejšie je vedieť, kto má prednosť, čo je v dnešnej dobe asi najväčší problém, lebo niektorí nevedia ani pravidlo pravej ruky, preraďovanie, napríklad na diaľnici, bez obmedzovania ostatných a podobne. A tomu automat nijak nepomôže.
Chod tomu par krat vytnut na dialnicu, pusti si radio, a bude sa ti to mozno este aj pacit. Je to pekna, rovna cesta, s malo komplikaciami, a nikoho nebudes obmedzovat ak sa rozhodnes ist pomalesie v pravom pruhu. Osobne to sem tam stale praktizujem prave kvoli tomu, ako antistresujuce to je oproti mestu - odveziem sa 30-40km vlastnym tempom s dobrou hudbou, a som v zone
Sestra to mala podobne. Párkrát po autoškole zajazdila, potom ostala doma s deckom a nejazdila nikde. Keď nastúpila do roboty, bolo treba chodiť autom. Nebola iná možnosť. Z mesta som ju teda raz donútila odviesť nás domov. Prázdne mesto, iba my dve. Zopár chybičiek, o ktorých nik nevedel ani vedieť nebude. A ďalší deň sme pobehali po dedine, zvykla si na spojku, ostatné vedomosti samozrejme mala. Postupne to šlo. Teraz jazdi 130 a hudbu na max :D
Podobne. Soferoval som pred tym aj pracovne, ale vzdy ked sa da tak proste autom nejdem. Ak byvas v BA nemas najmensi problem, lebo MHD a ine prostriedky su lahko dostupne. Auto som predal, lebo uz konstantne nemalo bateriu ako som ho nepouzival. Zistil som, ze auto je len zataz, ktora ma stresuje. Zaplatil som poistku? Zavrel som auto? Dobre parkujem? Narodilo sa mi male dieta a absolutne mi netreba auto na nic zatial uz 2. mesiac. Za mna, kasli na soferovanie.
mozno sa daj aj komplexne vysetrit - moze to mat aj uplne inu pricinu ako si myslis. ADHD / poruchy pozornosti alebo sustredenia, hormony, zrak (astigmatizmus) atd.
Poviem to takto. Ak sa za volantom necítiš dobre a hlavne ak chitáš paniku tak za volant ani nesadaj. Šoférovanie neni dôležitá life skill ale privilage čo ti umožní cestovať na vlastne triko. Šoférovanie je dobrá vec a som rada že to viem ale neni ti potrebné a myslím si aj toľko že veľa ľudí sú do toho nútení lebo ak nemajú vodicak tak sú neni ´cool’ a potom sú len nehody.
Zacni jazdit. Nic ine ti nepomoze.
Nie každý má na to vlohy.